Hoci existujú ohromujúce dôkazy o tom, že knihy Nového Zákona sú presné a historicky dôveryhodné dokumenty,  je stále veľa ľudí neochotných uveriť tomu, čo sa tam píše,  pokiaľ neexistuje nezávislé, nebiblické svedectvo, ktoré to dosvedčuje.

 Existujú historické dôkazy mimo Biblie o existencii Ježiša? 

Odpoveď na túto otázku je: Áno!

 Niektoré z nich sú predstavené v tomto článku:

 

Dôkazy od Tacita
Začnime naše pátranie úryvkom, o ktorom hovorí historik Edwin Yamauchi, že je to „Pravdepodobne najdôležitejšia zmienka o Ježišovi mimo Biblie.“4 V ohlase na rozhodnutie cisára Nera viniť z požiaru, ktorý v roku 64 nášho letopočtu zničil Rím, kresťanov rímsky historik Tacitus napísal:

„Aby zahladil tú povesť [,že podpálil Rím], Nero nastrčil ako vinníkov a potrestal najvyberanejšími trestami tých, ktorých ľud pre nerestný život nenávidel a nazýval kresťanmi. Pôvodca tohto mena Kristus, bol za Tiberiovej vlády prokurátorom Pontským Pilátom popravený. Tá zhubná povera bola síce zatiaľ zatlačená, ale znova prepukla nielen v Judeji, kolíske tohto zla, ale aj v Ríme… “ 5

Čo sa môžeme naučiť zo starodávnych zmienok o Ježišovi a ranných kresťanoch? Všimnime si, že Tacitus píše, že kresťania si odvodili svoje pomenovanie od historickej postavy nazvanej Kristus (z latinčiny). Povedal, že boli trestaní „najvyberanejšími trestami“, samozrejme spomeňme Rímsku metódu popravy známu ako ukrižovanie. Bolo povedané, že toto sa stalo počas Tiberiovej vlády, rozsudkom Pontského Piláta. To potvrdzuje mnoho z toho, čo hovoria evanjelia o Ježišovej smrti.

Ale čo si máme myslieť o Tacitovom „trochu záhadnom prehlásení“, že Kristova smrť označená ako „zhubná povera“, následne vznikla nielen v Judsku ale aj v Ríme? Jeden historik naznačuje, že Tacitus tu: „nesie nepriame svedectvo o presvedčení ranných kresťanov, že Kristus, ktorý bol ukrižovaný vstal z hrobu.“6 Zatiaľ čo táto interpretácia je špekulatívna, pomáha objasniť inak bizarný výskyt rapídne rastúceho náboženstva založeného na oslave muža, ktorý bol ukrižovaný ako zločinec.7 Ako inak by sa to dalo vysvetliť?

 

Dôkazy od Plinia Mladšieho
Ďalší dôležitý zdroj informácii o Ježišovi a rannom kresťanstve môže byť nájdený v listoch Plinia mladšieho cisárovi Trajanovi. Plinius bol správcom Bitánie v malej Ázii. V jednom z jeho listov datovaným roku 112 nášho letopočtu, si pýta od Trajana radu, ako správne previesť legálne súdne konanie proti obvineným z kresťanstva.8 Plinius hovorí, že to potrebuje konzultovať s cisárom, pretože boli obvinení ľudia rôzneho veku, postavenia a pohlavia.9

Na jednom mieste vo svojom liste odhaľuje informácie, ktoré získal o kresťanoch:

„Schádzali sa v určitý deň pred úsvitom, spievali piesne na oslavu Krista ako Boha a zaväzovali sa prísahou, nie k nejakému zločinu, ale že sa nedopustia krádeží, lúpeží ani cudzoložstviev, že dodržia dané slovo a nezaprú majetok im zverený, keď budú požiadaní o jeho vrátenie. Potom sa rozchádzali a opäť sa stretávali k požívaniu pokrmu, úplne obyčajného a nevinného.“10

Tento úryvok nám dáva náhľad do viery a praktík ranných kresťanov. V prvom rade vidíme, že kresťania sa stretávajú v určitý deň. Po druhé, ich chvály boli smerované ku Kristovi, preukazovali tak pevnú vieru v jeho božskosť. Ďalej jedna z interpretácii Pliniovho vyhlásenia, že kresťania spievali piesne Kristovi „ako bohu“ poukazuje na to, že „na rozdiel od iných bohov, Kristus žil na zemi.“11 Ak je táto interpretácia správna, Plinius pochopil, že kresťania uctievajú historickú osobnosť ako Boha! Samozrejme toto perfektne súhlasí s náukou Novej Zmluvy, že Kristu bol Boh aj človek.

Pliniove listy nám nepomáhajú chápať len to, ako ranní kresťania verili v Ježiša, taktiež odhaľujú veľkú úctu, ktorú mali k Jeho učeniu. Plinius napríklad zaznamenal, že kresťania sa „zaviazali čestnou prísahou“, nie k porušovaniu morálnych štandardov, ktorá vyplýva z Kristovho učenia. Navyše, Plinius poukazuje na kresťanský zvyk zdieľania jedla, pravdepodobne narážal na zachovávanie spoločenstva a „hod lásky.“12 Tento výklad pomáha pochopiť kresťanské tvrdenie, že jedlo bolo „obyčajného a nevinného druhu.“ Často boli nútení čeliť obvineniu nekresťanov z praktizovania kanibalistických rituálov.13 V tých dňoch kresťania pokorne odvracali hanlivé narážky na Ježišovo učenie. Občas musíme robiť to isté aj my.

 

Dôkazy od Josephusa
Možno najpozoruhodnejšie mimobiblické zmienky o Ježišovi nájdeme u židovského historika z prvého storočia Josephusa. V jednej alebo dvoch udalostiach v jeho „Židovských starožitnostiach“ spomína Ježiša. Prvá, menej odhaľujúca udalosť opisuje odsúdenie Jakuba židovským súdom (Sanhedrin). Tento Jakub, hovorí Josephus, bol „brat Ježiša takzvaného Krista.“14 F. F. Bruce poukazuje na to, ako to súhlasí s Pavlovým opisom Jakuba v liste Galatským 1:19 ako „Pánovho brata.“15 A Edwin Yamauchi nás informuje, že „niekoľko učencov spochybňuje“, že Josephus napísal túto pasáž.16

Tak zaujímavé ako táto krátka zmienka je, že existuje ešte jedna mladšia, ktorá je skutočne udivujúca. Nazýva sa „Svedecto Flavianovo.“ V príslušnej časti sa píše:

„V tej dobe žil Ježiš, múdry človek, keď ho vôbec máme nazývať človekom. Robil totiž zázraky, učil ľudí, pre ktorých bolo potešením prijímať pravdu a získal si mnoho Židov a autorov. Tento bol Mesiáš (Christos). A keď ho na základe udania našich predkov Pilát odsúdil na smrť ukrižovaním, tí, ktorí si ho najprv obľúbili, ho neprestali milovať. Zjavil sa im totiž tretieho dňa znovu živý, ako o ňom prorokovali Boží proroci toto, aj premnoho iného podivného. A ešte dodnes nezanikla rodina kresťanov (christianoi), ktorí sa volajú podľa neho.“17

Skutočne to Josephus napísal? Väčšina učencov si myslí, že jadro úryvku je napísane Josephusom, ale neskôr bolo zmenené kresťanom, pravdepodobne niekedy medzi 3. a 4. storočím.18 Ale prečo si myslia, že to svedectvo bolo zmenené? Josephus nebol kresťan a je ťažké uveriť, že niekto iný ako kresťan by mohol napísať tieto vyhlásenia.19

Napríklad tvrdenie, že Ježiš bol múdry muž, sa zdá byť vierohodné, ale fráza: „keď ho vôbec máme nazývať človekom“, je podozrivá. Implikuje to, že Ježiš bol viac než človek a je celkom nepravdepodobné, že Josephus by povedal niečo také! Je tiež ťažko uveriteľné, že by tvrdil, že Ježiš bol Kristus, hlavne keď neskôr odkazuje na Ježiša ako na „takzvaného“ Krista. Nakoniec tvrdenie, že na tretí deň sa ukázal učeníkom obnovený k životu. Keďže týmto hlása Ježišove vzkriesenie, je celkom nepravdepodobné, že by také tvrdenie prišlo od nekresťana.

Ale keď prehliadneme diskutabilné časti tejto pasáže stále nám zostanú informácie, ktoré potvrdzujú biblického Ježiša. Čítame, že bol múdry muž, ktorý vykonal prekvapivé skutky. A hoci bol ukrižovaný pod Pilátom, Jeho nasledovníci pokračovali v učeníctve a stali sa známymi ako kresťania. Keď skombinujeme tieto vyhlásenia s Josephusovou neskoršou zmienkou o Ježišovi, ako o „takzvanom Kristovi“, naskytá sa nám pomerne podrobný obraz, ktorý je v súlade s biblickým záznamom. Stále viac sa zdá, že „biblický“ Ježiš a „historický“ Ježiš sú jedno a to isté!

 

Dôkazy z babylonského Talmudu
Existuje len málo zmienok o Ježišovi v babylonskom Talmude, zbierke židovských rabínskych spisov zozbieraných približne medzi rokmi 70 — 500 nášho letopočtu. Vzhľadom na tento časový rámec je prirodzené predpokladať, že skoršie zmienky o Ježišovi sú dôveryhodnejšie než tie neskoršie. V prípade Talmudu k skoršej dobe zbierania poznatkov došlo v rozmedzí od 70. do 200. roka nášho letopočtu.20 V najvýznamnejšom odkaze na Ježiša z tejto doby stojí:

„V predvečer Paschy bol povesený Ješu. Štyridsať dní pred konaním Jeho popravy vyšiel hlásateľ a volal: „Bude ukameňovaný, pretože praktizoval čarodejníctvo a zvádzal Izrael, aby odpadol od viery“.“21

Poďme preskúmať tento úryvok. Mohli ste si všimnúť, že hovorí o niekom menom „Ješu“. Prečo si teda myslíme, že je to Ježiš? Slovo Ježiš sa po hebrejsky vyslovuje „Ješu“. Ale čo je v tejto pasáži myslené tým, že Ježiš bol povesený? Nehovorí Nová Zmluva, že bol ukrižovaný? Vskutku áno. Ale slovo „povesený“ môže byť synonymom k slovu ukrižovaný. Napríklad v liste Galatským 3:13 stojí, že Kristus „visel“ a v Lukášovi 23:39 sa používa to isté slovo pre zločinca, ktorý bol ukrižovaný s Ježišom.22 Takže Talmud prehlasuje, že Ježiš bol ukrižovaný v predvečer Paschy. Ale čo s krikom hlásateľa, ktorý oznamoval, že Ježiš bude ukameňovaný? To môže jednoducho poukazovať na to, čo zamýšľali židovskí vodcovia.23 Rimania zmenili ich plány.24

Úryvok nám tiež hovorí, prečo bol Ježiš ukrižovaný. Tvrdí, že praktizoval čarodejníctvo a podnecoval Izrael k odpadnutiu od viery. Vzhľadom na to, že informácie pochádzajú z tak trochu nepriateľského zdroja, nemali by sme byť prekvapení, že Ježiš je opísaný inak ako v Novej Zmluve. Ale ak na to budeme brať ohľad, čo by mohli takéto tvrdenia naznačovať o Ježišovi?

Zaujímavé je, že obe obvinenia majú paralelu v evanjeliu. Napríklad obvinenie z čarodejníctva je podobné ako obvinenie farizejov, že Ježiš vyháňal démonov „Belzebubom vládcom démonov.“25 Všimnime si, že toto obvinenie skutočne potvrdzuje tvrdenia Novej zmluvy, že Ježiš konal zázraky. Ježišove zázraky boli zrejme príliš dobre dosvedčené, aby sa dali poprieť. Jediná možnosť bola pripísať ich čarodejníctvu. Podobne tvrdenie o lákaní Izraela k odpadnutiu od viery má paralelu v Lukášovom evanjeliu, kde Ježiš bol obvinený židovskými poprednými predstaviteľmi zo zavádzania izraelského národa svojím učením.26 Toto tvrdenie podporuje novozmluvný záznam o Ježišovom učení. Takže ak čítame pozorne, táto pasáž z Talmudu potvrdzuje naše znalosti o Ježišovi z Novej Zmluvy.

 

Dôkazy od Luciána
Lucián zo Samosaty bol grécky satirik z druhého storočia. V jednej z jeho prác napísal o ranných kresťanoch toto:

„Kresťania… do tohto dňa oslavujú muža — významnú osobnosť, ktorý zaviedol ich nové rituály a bol kvôli tomu ukrižovaný.“… Lucián bol ohromený tým, že všetci sú bratia a sestry od momentu, kedy sa obrátili, zapreli Gréckych bohov, oslavujú ukrižovaného mudrca a žijú podľa jeho zákonov.27

Hoci si tu Lucián robí srandu z ranných kresťanov, napísal významné komentáre o ich zakladateľovi. Napríklad píše, že kresťania oslavujú muža, ktorý „zaviedol ich nové rituály“, a že jeho nasledovníci majú o ňom vysokú mienku a taktiež, že svojím učením nahneval mnoho svojich súčasníkov a bol kvôli tomu ukrižovaný.

Hoci Lucián nezmieňuje jeho meno, je jasné že odkazuje na Ježiša. Ale čo Ježiš učil, že vzbudil taký hnev? Podľa Luciána učil, že všetci muži sú bratia od okamihu ich obrátenia. To je dosť neškodné. Ale čo toto obrátenie zahŕňalo? Zahŕňalo zapretie Gréckych bohov, oslavovanie Ježiša a žitie podľa Jeho učenia. Nie je príliš ťažké si predstaviť , že kvôli tomuto učeniu bol niekto zabitý. Hoci to Lucián nepovedal tak explicitne, kresťanské popieranie iných bohov v kombinácii s ich oslavou Ježiša nám implikuje, že ho považovali za viac ako človeka. Vzhľadom na to, že zapreli iných bohov, aby ho mohli uctievať, si zjavne mysleli, že Ježiš je väčší Boh než akýkoľvek iný, ktorého im mohlo Grécko ponúknuť.

 

Zhrnutie
Poďme si zosumarizovať, čo sme sa naučili o Ježišovi prehliadkou starovekých nekresťanských zdrojov. 

Po prvé, Josephus aj Lucián naznačovali, že Ježiš bol považovaný za múdreho muža.

Po druhé, Plinius, Talmud a Lucián naznačujú, že bol mocný a úctyhodný učiteľ.

Po tretie, Jozephus aj Talmud poukazujú na to, že konal zázraky.

Po štvrté, Tacitus, Jozephus, Talmud a Lucián, oni všetci spomínajú, že bol ukrižovaný. Tacitus a Jozephus hovoria, že sa to stalo pod Pontským Pilátom. A Talmud tvrdí, že sa to stalo v predvečer Paschy.

Po piate, u Tacitusa a Jozephusa sú možné zmienky o tom, čomu kresťania veria, že Ježiš bol vzkriesený.

Po šieste, Jozephus zaznamenal, že Ježišovi nasledovníci veria, že bol Kristus alebo Mesiáš.

A nakoniec obaja, Plinius aj Lucián svedčia o tom, že kresťania oslavovali Ježiša ako Boha.

 

Dúfam, že vidíte, ako tento malý výber starovekých nekresťanských zdrojov potvrdzuje naše znalosti o Ježišovi z evanjelií.

Samozrejme sú aj iné nekresťanské zdroje, ktoré hovoria tiež o Ježišovi.

Takisto je mnoho starovekých kresťanských zdrojov s informáciami o Ježišovi.

Keďže historická spoľahlivosť evanjelií má dobrý základ, pozývam vás odhodlane čítať a spoznávať život Ježiša Krista v 4 kanonických evanjeliách: podľa Mareka, Matúša, Lukáša a Jána.  

 

 
 
Čo urobím, keď som stratil niečo veľmi cenné? Začnem hľadať všade kde som bol, alebo čo som mal so sebou. Poprevraciam všetky vrecká, tašky a premýšľam čo som robil a kde som bol.
 
Spytovanie svedomia je niečo podobné. Premýšľam a pýtam sa sám seba či som vždy bol poslušným Božím priateľom. Viem, že to nie je jednoduché. ,
Ako pomôcka mi k tomu slúžia Božie prikázania, aby som poznal všetky svoje hriechy. Vo svätej spovedi ich chcem všetky vyznať a úprimne oľutovať. Bez ľútosti mi Pán Boh hriechy neodpustí.
 

Modlitba pred spytovaním svedomia

Pane Ježišu, ty ma poznáš a vieš aký som. Vieš či som robil dobre alebo zle. Prosím ťa pomôž mi, aby som si úprimne a pravdivo spytoval svedomie a dobre sa pripravil na svätú spoveď. Amen.
 

Najskôr: Kedy som sa spovedal naposledy? Nezamlčal som nejaký ťažký hriech? Nezabudol som vyznať ťažký hriech? Urobil som úkon kajúcnosti, ktorý som dostal pri poslednej spovedi? Polepšil som sa od poslednej spovede? V čom?

 
 
Desať Božích prikázaní
 
1. Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal. Modlil som sa pravidelne ráno aj večer? Modlim sa pred jedlom a po jedle? Modlil som sa len z donútenia? Myslel som pri modlitbe na Pána Boha? Nebol som lenivý do modlitby? Nehanbil som sa za vieru? Nedával som prednosť zábave, televízií pred modlitbou? Bol som poverčivý?

2. Nevezmeš meno Božie nadarmo. Nehovoril som o Pánu Bohu škarede a neúctivo? Vyslovoval som Božie meno a mená svätých bez potreby? Vysmieval som sa z náboženských vecí?

 
3. Spomni si aby si deň sviatočný svätil. Chodím rád do kostola? Bol som v nedeľu a v prikázaný sviatok na celej svätej omši? Chodím na čas do kostola? Sledujem svätú omšu pozorne? Nevyrušujem iných? Ako sa správam v kostole? Viem, že môj priateľ Ježiš ma čaká vo svätej hostii? Dodržal som eucharistický pôst? Viem, že v kostole sa neje a nepije? Nedávam prednosť výletom pred svätou omšou v nedele a prikázané sviatky?

4. Cti otca svojho i matku svoju. Ako sa správam k rodičom? Snažím sa robiť im radost? Poslúchal som ich ochotne? Neodvrával som im, nehneval som ich, neklamal som ich? Nehádal som sa a nebil so súrodencami? Žaloval som na nich nepravdivo? Viem sa podeliť o sladkosti či hračky? Nevyhováral som sa? Nebol som neochotný a neúctivý k ostatním (k starým rodičom, susedom, kamarátom)? Prial so mim zle?

Pomáhal som rodičom? Nezatajil som im zlú známku či poznámku v škole? Ako som sa správal ku starším? Bol som k ním úctivý?
 
5. Nezabiješ. Chránim si svoje zdravie? Škodil som si na zdraví jedlom, pitím, nevhodným oblečením? Nebol som maškrtný a vyberavý v jedle? Bil som niekoho? Neublížil som mu? Netrápil som zvieratá? Bol som bezohľadný, hrubý, urážlivý, žiarlivý, pomstivý? Nadával som druhým? Bol som pyšný, povýšenecký, vyťahoval som sa nad iných?
 
6. Nezosmilniš a 9. Nepožiadaš manželku blížneho svojho. Hovoril som neúctivo? Mám úctu k svojmu telu aj k telu druhého? Nevysmieval som sa z neho? Nepozeral som neslušné obrázky, filmy? Nehovoril som neslušné reči, vtipy? Nekreslil som nemravné obrázky?
 
7. Nepokradneš a 10. Nepožiadaš majetku blížneho svojho ani nič čo jeho je. Ukradol som niečo niekomu? Vrátil som ukradnutú vec? Ukradol som si niečo z domu (peniaze)? Koľko? Zobral som si niečo bez dovolenia rodičov? Pokazil som niečo či rozbil a som sa nikomu nepriznal? Požičal som si nejakú vec a som ju nevrátil? Poškodil som niečo niekomu úmyselne? Bol som lakomý? Viem sa podeliť so svojimi vecami? Závidel som niečo niekomu? Utrácal som peniaze na zbytočné veci?
 
8. Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu. Hovoril som o chybách iných? Vymýšľal som si chyby na iných a som ich hovoril? Posmieval som sa niekomu? Bol som neúprimný? Klamal som? Pretvaroval som sa? Viem sa priznať? Nadával som druhým? Dodržal som čo som sľúbil? Aký som bol voči kamarátom? Nehnevám sa na iných?
 
V škole: Dávam pozor na vyučovaní? Poslúcham učiteľov, vychovávateľov, katechétov, kňazov? Pripravujem sa svedomito a zodpovedne na vyučovanie? Uvedomujem si, že škola je mojou prácou? Nepodvádzal som pri písomkach? Nenávadzal som niekoho na zlé?
 

Predsavzatie: V čom sa chcem zlepšiť?

 
Modlitba po spytovaní svedomia
Pane Ježišu, ďakujem ti za svetlo a pomoc pri spytovaní svedomia. Pomôž mi, aby moja spoveď bola úprimná a úplná. Aby som nezabudol žiaden hriech ani ten najmenší. Chcem sa naozaj polepšiť a byť tvojim dieťaťom. Amen.
 
Nezabudni doma odprosiť všetkých, kterým si ublížil a taktiež kamarátov. Stačí, keď im povieš: prepáč mi, že som ti ublížil.
 
 
 
 

 

 

 

POMÔCKA PRE SPYTOVANIE SVEDOMIA PRE DETI

(modlitby a spovedné zrkadlo pre staršie deti)

„Vyznanie zlých skutkov je začiatok dobrých skutkov.“ (sv. Augustín)

Dobrá sv. spoveď sa začína už doma - dobrou prípravou a spytovaním si svedomia.  Vždy je nutná dobrá príprava. Pri ťažkom hriechy povedať aj počet. Je potrebné povedať všetko úprimne, aby Pán Boh pre pokoru kajúcnika mu všetko odpustil. Hriechy oľutovať. Ľútosť je pri svätej spovedi najdôležitejšia. Bez nej Pán Boh neodpustí kajúcnikovi. Nesmie chýbať silné predsavzatie sa polepšiť a hriechu sa vyhýbať.

MODLITBA PRED SPYTOVANÍM SVEDOMIA

Pane Bože, krstom som sa stal tvojím dieťaťom, tvoj Syn Ježiš mi ukázal, ako sa mám žiť, aby som bol šťastný. Ty ma. Bože, poznáš a vieš o mne všetko. Vieš, čim som tebe i druhým ľuďom urobil radosť a čo urobil proti tvojej vôli. Prosím ťa, pomôž mi, aby som si úprimne a pravdivo spytoval svedomie a dobre sa pripravil na svätú spoveď.

OTÁZKY NA ÚVOD

Pripomeň si, kedy si naposledy prijal sviatosť zmierenia. Polepšil si sa od poslednej spovedi? Vykonal si úkon kajúcnosti, „pokutu“, ktorý si dostal pri poslednej svätej spovedi? Nezamlčal som vedome nejaký ťažký hriech?

Začni od môj vzťah k Bohu a až potom k blížnemu.

 

SPYTOVANIE SVEDOMIA PODĽA 10 BOŽÍCH PRIKÁZANÍ

  1. Zameškával si z lenivosti často ranné a večerné modlitby? Poučil si sa vo viere čítaním dobrých kníh a počúvaním kázne? Myslieval si na Boha, na dušu, na večnosť? Reptal si proti Bohu a jeho prozreteľnosti? Veril si poverám, veštbám, vykladačom kariet? Hanbil si sa verejne vyznať svoju vieru? Hanbil si sa ísť na svätú liturgiu do chrámu, ísť ku svätému prijímaniu? Pochyboval si dobrovoľne o niektorej pravde Bohom zjavenej?
  2. Vyslovoval si najsvätejšie meno Božie, Panny Márie a svätých nadarmo, s hnevom, s preklínaním? Usiluješ sa zriecť tohto zlozvyku? Rozprával si o Bohu rúhavé reči? Robil si si posmešky zo svätých, zo sviatostí ako napr. „Choď na spoveď, choď na prijímanie?“ Nezneuctil si posvätné miesta? Nesprával si sa tam nedôstojne? Neprisahal si krivo, bezdôvodne? Bol si neverný prísahe danej Bohu? Splnil si sľuby učinené Bohu alebo svätým?
  3. Zameškal si vlastnou vinou nedeľnú a sviatočnú svätú omšu? Prichádzal si na ňu neskoro alebo odchádzal predčasne? Vyrušoval si v chráme druhých poznámkami, posmeškami, žartami, posunkami alebo iným spôsobom? Vyrušoval si na hodine náboženstva alebo na iných predmetoch? Zvádzal si iných, aby sa na hodine náboženstva alebo v chráme hrali, rozprávali, jedli...? Konal si vo sviatok a v nedeľu ťažké práce bez príčiny? Nútil si aj iných k takejto práci? Myslieval si v nedeľu viac na Boha, na posvätenie vlastnej duše i svojej rodiny? Zasvätil si skutočne nedeľu Bohu?
  4. Poslúchol si, keď mi rodičia niečo prikázali? Bol si voči nim vzdorovitý? Hádal si sa s nimi? Nadával si im (do očí, pred druhými)? Posmieval si sa rodičom, ignoroval si ich? Oklamal si rodičov? Cigánil si (nepriznal si sa, že si niečo (čo?) vyviedol, zvalil si to na iného - koho?)? Pomáhal si rodičom pri práci, v domácnosti, len toľko, aby sa nepovedalo? Tajil si, že si nedostal zlú známku, alebo pokarhanie v škole? Podpísal si si za rodičov žiacku knižku alebo ospravedlnenie do školy? Robil si sa chorým, aby si nemusel ísť do školy alebo niečo urobiť? Ukradol si z domu peniaze (koľko?)? V zlosti si pokazil, rozbil, poškodil nejakú vec? Ušiel si z domu, keď ti rodičia nechceli urobiť po vôli? Prišiel si neskoro v noci domov? Pozeral si rodičmi zakázaný program v televízii, bol si na zakázanom filme, číta si nimi zakázanú knihu, časopis? Bil si súrodencov? Robil si im na zlosť? Žaloval si na nich aj nepravdivo? Hneval si sa na rodičov (hádal si sa s nimi, protirečil si im, nadával si im), že ťa prihlásili na náboženstvo, že ťa posielali do chrámu, na sv. spoveď, že ti pripomínali modlitbu a pod.?
  5. Neškodil si si nadmiernym fajčením, pitím? Škodil si na zdraví iným? Zapríčinil si im zranenie alebo smrť? Vadil si sa a bil blížnych? Modlil si sa za pokoj v rodine a vo svete? Bol si zlomyseľný, spurný? Pomáhal si iným, keď robili zlé veci? Chválil si hriechy iných, navádzal na zlé? Nenávidel si druhých, alebo si im závidel? Pomstil si sa? Prial si alebo zavinil veľkú škodu, chorobu, smrť? Trýznil si zvieratá? Máš úprimnú lásku k blížnym? Nezneužívaš ich pre svoj osobný prospech ako nadriadený? Nie si bezohľadný, hrubý, urážlivý, závistlivý, žiarlivý, pomstivý, nespravodlivý kritik, chvastavý povýšenec? Vyhrážal si sa blížnym? Bil si ich? Žaloval si na nich aj nepravdy? Oklamal si ich? Nedbal si o svoje zdravie (neumýval si sa poriadne, chodil si úmyselne ľahko oblečený...)? Predvádzal si sa (napr. v jazde na bicykli a pod.), riskoval si, že si vážne ublížiš alebo že ublížiš niekomu inému?
  6. a 9. Zotrvával si dobrovoľne a so záľubou v zlých myšlienkach? Viedol si necudné reči, alebo si ich so záľubou počúval a iných k nim navádzal? Spieval si nedôstojné piesne, hovoril nepatričné žarty? Zamedzil si neslušné reči, žarty, hry, zábavy, keď to bolo tvojou povinnosťou a v tvojej moci? Nebol si príčinou hriechu svojím nedôstojným obliekaním a správaním sa?
  7.  a 10. Mal si vážny úmysel kradnúť? Kradol si? V akej hodnote? Navádzal si na krádež a bral na nej účasť, že si kupoval alebo prechovával kradnuté veci? Nahradil si zapríčinenú škodu? Vrátil si nájdené alebo požičané veci? Bol si lakomý? Nezneužíval si tieseň druhého na svoj nespravodlivý prospech? Rád si pomohol tým, čo boli v tiesni? Mrhal si vlastné alebo zverené peniaze na zbytočné a márnivé veci?

  8.  Klamal si? Vyjavoval si bez potreby chyby iných? Neprezradil si zverené tajomstvo? Počúval si cudzie rozhovory alebo otváral cudzie listy? Upodozrieval si bezdôvodne? Ohováral si a rozširoval počuté klebety? Donášaním klebiet zapríčinil si rozbroje v spoločnosti? Zamlčal si chyby iných pred osobami, ktorým si to bol povinný vyjaviť, aby sa postarali o nápravu? Obžaloval si niekoho falošne? Falošne si neprisahal? Tupil si blížnych nadávkami, výsmechom? Pretvaroval si sa? Podlizoval si sa iným? Nevykladal si na horšie slová alebo jednanie druhých? Ohováral si?

     

    OTÁZKY NA ZÁVER

    Chceš sa polepšiť? Ako chceš teraz napraviť svoje chyby? Aké predsavzatie si urobíš, aby si sa zlepšoval?

    MODLITBA PO SPYTOVANÍ SVEDOMIA Bože, Duchu Svätý, pokorne ďakujem za svetlo a pomoc pri spytovaní svedomia. Daj, aby moja spoveď bola úplná, aby som nezabudol ani na jeden ťažký hriech a podľa možnosti ani všedný. Od všetkých sa chcem dokonale očistiť. Posilni moju vôľu a roznieť v mojom srdci čistú lásku, aby som po tejto spovedi začal nový život dokonalého kresťana. Amen.

Ústava Slovenskej republiky:
Druhá hlava - základné práva a slobody
článok 24
(1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú.
(2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.
(3) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, nezávisle od štátnych orgánov.
(4) Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.

Vysvetlenie: ochrana verejného poriadku, zdravia a slobôd iných.

 

Zákon 308 / 1991 o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností

zo 4. júla 1991

§2(2) Veriaci má právo sláviť sviatky a obrady podľa požiadaviek vlastnej náboženskej viery v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.2)

 

 

Pandemická komisia je multirezortný, koordinádny, konzultačný, odborný a poradný organ
vlády Slovenskej republiky zriadený za účelom navrhovania opatrení.


Vláda nikdy nerozhodla o absolútnom zákaze bohoslužieb.
čo je Bohoslužba definujú vnútorné predpisy rôznych cirkví a náboženských spoločností.
Uznesenie vlády SR neobsahujú žiaden explicitný zákaz konania bohoslužieb.
Obsahujú obmedzenia slobody pohybu a zákazom vychádzania pre osoby v karanténe a osoby postihnuté ochorením Covid 19.
Predpoklad , že by sa na bohoslužbách zhromaždilo veľké množstvo ľudí a zvýšilo sa tak riziko infekcie vírusom a nakazilo by sa veľké množstvo ľudí

a došlo by k preťaženiu zdravotníckych zariadení určeného na liečbu závažných prípadov a v najhoršom prípade k riziku zvýšenej úmrtnosti ľudí.

Cirkvi a náboženské spoločnosti majú povinnosť zachovávať právny poriadok Slovenskej republiky. Tieto povinnosti a podmienky musia byť jasne definované,

aby bolo možné ich zachovať. Musí byť jasne stanovené podmienky, aby bol možný prezenčný výkon bohoslužieb.

Slúženie bohoslužieb nie je zakázané a musia byť určené primerané opatrenia.

 

Betlehemské svetlo si môžete vyzdvihnúť vonku pri kríži na ľavej strane kostola.

Členovia Živého ruženca vytvárajú dvadsaťčlenné skupiny, tzv. ruže. horliteľ ruže je zodpovedný za rozdeľovanie a výmenu tajomstiev. 

Účel založenia ružencového bratstva
(1) Ružencové bratstvo tvorí spoločenstvo duchovne zjednotených veriacich s úmyslom prosiť a osobitne uctievať preblahoslavenú Pannu Máriu, Kráľovnú posvätného ruženca, prostredníctvom modlitby posvätného ruženca, ktorej šíriteľom z poverenia pápežov od čias sv. Pia V. je Rehoľa dominikánov.
(2) Veriaci, ktorí sú členmi ružencového bratstva, či už praktizujú formu modlitby Živého ruženca, Svätého ruženca alebo Večného ruženca, sú pričlenení k Dominikánskej rodine (tvoria ju bratia dominikáni, kontemplatívne sestry, laickí dominikáni, kongregačné sestry, členovia ružencových bratstiev).
(3) Cieľom je spása duší, neustály pokrok členov ružencového bratstva na ceste ku kresťanskej dokonalosti a šírenie mariánskej úcty.

Výsady člena ružencového bratstva

  • Osobitná ochrana Ružencovej Panny Márie
  • Spoluúčasť na duchovných dobrách, modlitbách, sv. omšiach a plodoch apoštolátu
  • Každý mesiac sa slúži sv. omšu za živých a zosnulých členov Ružencového bratstva
  • Členovia Ružencového bratstva môžu na základe dekrétu posvätnej apoštolskej penitenciárie z 11. januára 1969 za obvyklých podmienok získať plnomocné odpustky v nasledujúcich dňoch:
    • Deň vstupu do Ružencového bratstva,
    • Veľká noc,
    • Obetovanie Pána (2. februára),
    • Zvestovanie Pána (25. marca),
    • Nanebovzatie Panny Márie (15. augusta),
    • Ružencová Panna Mária (7. októbra),
    • Nepoškvrnené počatie Panny Márie (8. decembra),
    • Narodenie Pána (25. decembra).

Záväzky člena živého ruženca:

Člen Živého ruženca sa každý deň modlí jeden desiatok posvätného ruženca za obrátenie hriešnikov, za živých a zosnulých členov Ružencového bratstva, rehoľu dominikánov a miestnu farnosť. K týmto úmyslom možno pridať aj ďalšie.

V prvú sobotu mesiaca sa ráno o 07:15 hod, v našej farnosti stretáva na spoločnej modlitbe posvätného ruženca s ostatnými členmi. Zároveň je slúžená sv. omša za živých a zosnulých členov ružencového bratstva.

 

Prísľuby Panny Márie

  1. Všetkým, ktorí sa budú zbožne modliť môj ruženec, sľubujem svoju zvláštnu ochranu a hojnosť milostí.
  2. Tí, ktorí v modlitbe ruženca vytrvajú, dostanú zvláštnu milosť.
  3. Ruženec bude mocnou ochranou proti peklu; zničí zlo, zbaví svet hriechu a zaženie blud.
  4. Ruženec rozhojní čnosť a dosiahne pre duše hojné Božie milosrdenstvo. Odvráti srdcia ľudí od lásky k svetu a jeho márností a pozdvihne ich k túžbe po večných veciach. Ó, tie duše sa posvätia týmto prostriedkom.
  5. Tí, čo sa odovzdajú cez ruženec, nezahynú.
  6. Toho, kto bude zbožne recitovať môj ruženec, uvažujúc nad tajomstvami, nikdy nepremôže nešťastie. Nezažije Boží hnev a nezomrie náhlou smrťou. Hriešnik sa obráti; vytrvá v milosti a zaslúži si večný život.
  7. Kto sa zasvätí môjmu ružencu, nezomrie bez sviatostí Cirkvi.
  8. Tí, čo budú verne recitovať môj ruženec, budú počas svojho života a po smrti účastní Božieho svetla a plnosti Jeho milostí, vlastných svätým.
  9. Ihneď vyvediem z očistca duše zasvätené môjmu ružencu.
  10. Deti môjho ruženca sa budú tešiť veľkej sláve v nebi.
  11. Čo budeš žiadať prostredníctvom ruženca, dosiahneš.
  12. Tým, ktorí budú šíriť môj ruženec, sľubujem pomoc vo všetkých ich potrebách.
  13. Dosiahla som od svojho syna, že všetci členovia Ružencového bratstva budú mať svojich orodovníkov v živote a v smrti, celý nebeský dvor.
  14. Tí, ktorí sa zbožne modlia môj ruženec, sú moje milované deti, bratia a sestry Ježiša Krista.
  15. Zasvätenie sa môjmu ružencu je zvláštne znamenie predurčenia.

STIAHNI SI STANOVY: TU

Vážení prítomní,

dnes sa rozlúčime s naším milovaným a nezameniteľným človekom, ktorý nás všetkých spájal a dotýkal svojim úsmevom, humorom a osobnosťou.

V spomienkach a v našich srdciach ostane navždy žiť jeho smiech, jeho láskavosť a všetky krásne momenty, ktoré s ním zažívame. Aj keď dnes opúšťa tento svet, bude nás stále sprevádzať a chrániť.

Všetci sme pochovaní v našom smútku, ale zároveň vieme, že náš milovaný nás chce vidieť pokračovať ďalej a pamätať si na všetko krásne, čo sme s ním prežili.

Dovoľme si poďakovať za jeho prítomnosť v našom živote a za to, ako nás všetkých ovplyvnil svojou jedinečnosťou a osobnosťou. Dnes mu poďakujeme a rozlúčime sa s ním, ale jeho duch zostane s nami navždy.

Dovoľme si pochovať nášho milovaného s pokojom v srdci a v nádeji, že sa opäť stretneme v nebeskom kráľovstve.

Ďakujeme.


Vážení prítomní,

Dnes sa spoločne lúčime s niekým, koho sme mali radi, koho sme obdivovali. S jemným srdcom a silnou vôľou, smeroval svoj život k dokonalosti a boju proti zlu.

Dnes sa zúčastňujeme pohrebu nezabudnuteľného človeka, ktorého strata zostane s nami na celý život. Jeho nádherné myšlienky, odkazy a pamiatky zostanú s nami navždy. Jeho cesty a skutky boli ukážkou toho, čo je správne a spravodlivé.

Keď sa v živote stretávame s takýmto záujmom a obdivom, ktorý nám zostáva v srdciach a mysliach, vtedy to pre nás znamená, že sme boli svedkami jedinečného a nádherného života.

Dnešný pohreb by však nemal byť len o našom smútku. Mala by to byť príležitosť na oslavu toho, koho sme poznali. Preto, nech nám na srdciach zostane len tie krásne spomienky, ktoré nás budú sprevádzať naším celým životom.

Nech náš drahý odpočíva v pokoji a jeho duša nájde svoje miesto v nebi. Ďakujem, že ste si dnes našli čas a prišli nás podporiť v ťažkých chvíľach.


Vážení prítomní, dnes sme sa zišli na poslednej rozlúčke s naším blízkym a drahým človekom, ktorý nás navždy opúšťa. Je to veľmi smutná chvíľa, no zároveň aj chvíľa, keď by sme sa mali snažiť pozerať s úctou a vďakou na spomienky, ktoré nám zanechal.

Bolo by neúctivé a nesprávne na tomto mieste sa sťažovať na bolest, ktorú cítime v našich srdciach, ale musíme sa pokúsiť pripomenúť si všetky tie okamihy, keď náš milovaný bol s nami a prinášal nám radosť. Jeho prítomnosť a láska zostanú v nás navždy.

Tento pohreb je tiež príležitosťou na to, aby sme si uvedomili, aké krehké a krátke je naše pozemské putovanie. Môžeme sa poučiť z toho, že život nie je len o materiálnych veciach a že by sme mali viac dbať o naše vzťahy a milovať tých, ktorí sú nám blízki.

Vzdávame hold našemu milovanému a drahému človeku. Nech odpočíva v pokoji a nech nás jeho pamiatka inšpiruje k tomu, aby sme robili viac dobra a aby sme boli lepšími ľuďmi.


Milí priatelia a rodina,

Dnes sa stretávame, aby sme sa rozlúčili so svojím milovaným. Toto nie je ľahký moment, pretože sme stratili dôležitú osobu v našom živote. No dnes nechceme plakať nad jeho odchodom, ale radšej sa zamyslieť nad tým, čo nám dal počas svojho pobytu medzi nami.

Bol to človek, ktorý sa nezišiel s nikým na zlej noty a vždy sa snažil byť dobrým človekom. Bol to človek, ktorý nás učil trpezlivosti, lásky a sebadisciplíne. Jeho život bol ukážkou toho, že nezáleží na tom, ako veľa máte, ale ako veľa ste schopní dať.

Dnes si pri jeho rakve uvedomujeme, že jeho prítomnosť bola nesmierne cenná a jeho chýbanie bude pre nás ťažké. Jeho život nám ukázal, že sa nemusíme báť smrti, ale že by sme sa mali sústrediť na to, čo môžeme spraviť pre ostatných, pretože to je to, čo nás robí skutočne hodnotnými.

Dovoľte nám dnes poďakovať sa mu za všetko, čo pre nás urobil, a poželať mu pokoj v nebi. Nech náš milovaný odpočíva v pokoji a jeho pamiatka zostane v našich srdciach naveky.

Dovidenia, náš milovaný.


Život a smrť, svetlo a tma

Sú súčasťou toho, kým sme v danom čase

Keď sa dotkneme jednej strany

Pocítime aj opačnú

 

Smrť nie je koncom, ale prechodom

Do sveta, kde sa nám dostane odpovedí

Na otázky, ktoré si kladieme

A kde sa nám podarí odhadiť naše srdcia

 

Život, ktorý sme mali, bol vzácny

Plný bohatstva, lásky a krásy

Aj keď skončil, jeho odkaz zostáva

A to, čo nám dal, zostane s nami naveky

 

Svetlo a tma sú dvoma tvárami mince

Až prídeš na druhú stranu, pochopíš ich oboje

Svetlo bude ukazovať cestu vpred

Potom, čo si prešiel tmu

 

Ale aj žiaľ môže byť zdrojom svetla

Keď sa naučíme vidieť krásu

Pretože život a smrť, svetlo a tma

Sú súčasťou toho, kým sme v danom čase

 

Tak poďme oslavovať život, ktorý sme mali

A nech náš milovaný odpočíva v pokoji

Viem, že sa jedného dňa stretneme znova

Tam, kde smrť a tma už nebudú mať moc.

Ave Regina caelorum,

Ave Domina Angelorum,

Salve radix, salve porta,

Ex qua mundo lux est orta.

Gaude, Virgo gloriosa,

Super omnes speciosa,

Vale, O valde decora!

Et pro nobis Christum exora.

AUDIO


Alma redemptoris mater
Quae pervia caeli porta manes et stella maris
Succurre cadenti surgere qui curat populo

Tu quae genuisti natura mirante
Tuum sanctum genitorem
Virgo prius ac posterius
Gabrielis ab ore sumens illud ave
Peccatorum miserere

AUDIO


Salve Regina, Mater misericordiae,
vita, dulcedo et spes nostra, salve.
Ad te clamamus, exules filii Hevae.
Ad te suspiramus gementes et flentes
in hac lacrimarum valle.
Eia ergo, advocata nostra
illos tuos misericordes oculos ad nos converte.
Et Jesum, benedictum fructum ventris tui, nobis post hoc exsilium ostende.
o clemens, o pia, o dulcis Virgo Maria.

AUDIO


Sub tuum præsídium confúgimus,
sancta Dei Génetrix;
nostras deprecatiónes ne despícias
in necessitátibus;
sed a perículis cunctis
líbera nos semper,
Virgo gloriósa et benedícta.

AUDIO


Ave, Maria, grátia plena, Dóminus tecum.
Benedícta tu in muliéribus, et benedíctus fructus ventris tui, Iesus.
Sancta María, Mater Dei, ora pro nobis peccatóribus,
nunc et in hora mortis nostra.
Amen.