Pane Ježišu, každú svätú omšu som pri oltári na oslave s tebou. Je to veľmi dôležitá chvíľa, pretože Ty sa vo svätej omši obetuješ. Dávaš  za nás svoj život.

Preto sa chcem čo najlepšie sústrediť a slúžiť ti s nadšením každý deň, robiť dobré skutky, o ktoré ma žiadaš.

Nech moje srdce zostane vždy čisté, ako sú biele  moje šaty, a nech mi táto služba pripomína, že sme stvorení byť po tvojom boku  navždy.  Amen!

Sv. Tarzícius
Sviatok: 15. august
3. storočie
Význam mena: pochádzajúci z Tarzu (mesto v Cilícii)
Emblém: palma

Tarzícius bol akolytom (rozdávateľom Eucharistie) alebo diakonom v Ríme. V druhej polovici 3.storočia bol ukameňovaný davom ľudí na rímskej ceste Via Appia, keď niesol Eucharistiu neznámemu kresťanovi do väzenia. Túto udalosť opísal kardinál Wiseman vo svojom diele „Fabiola“. Pápež sv. Damazus (bol pápežom v rokoch 366-384) napísal o ňom poému a dal mu vytesať na náhrobný kameň štvorveršie, ktoré vyjadrovalo príčinu jeho smrti.

Legenda ho predstavovala ako chlapca (miništranta), ktorý v čase prenasledovania niesol Eucharistiu uväzneným kresťanom. Na tejto ceste ho stretli chlapci, ktorí však kresťanmi neboli. Chceli, aby im ukázal, čo to nesie. On však Eucharistiu chránil za každú cenu. Chlapci čoskoro prišli na to, že je kresťanom a nesie „kresťanské tajomstvá“. Kvôli tomu ho začali biť a kameňovať. Tarzícius sa však držal statočne. Keď už zomieral, išiel okolo jeden rímsky vojak, ktorý bol tiež kresťanom. Chlapcov rozohnal a Tarzícius mu ešte stihol povedať, Koho nesie a kam. Potom vydýchol. Vojak sa postaral aj o jeho telo aj o Eucharistiu. Či tento príbeh obsahuje presné historické fakty, nevieme. Tarzícius mohol byť aj mladým mužom – diakonom, ktorý niesol Eucharistiu z titulu svojej funkcie a služby: či už chorým, prenasledovaným alebo z pápežskej sv. omše kňazom hlavných rímskych kostolov ako znak jednoty. V každom prípade je mučeníkom a oddávna si ho uctieva mnoho ľudí, najčastejšie ako patróna miništrantov.

 

Sv. Dominik Savio
Sviatok: 9. marec; saleziáni slávia jeho sviatok 6. mája
1842 – 1857
Význam mena: zasvätený Pánovi
Patrón miništrantov, chlapčenských speváckych zborov

Sv. Dominik Savio sa narodil 2.apríla 1842 v Chieri pri Turíne v Taliansku. Jeho rodičia boli chudobní roľníci. Od malička mu vštepovali kresťanské zásady. Veľmi rád miništroval a ako sedemročný už vedel naspamäť katechizmus. Veľmi túžil ísť na prvé sväté prijímanie, no vtedy to nebolo v jeho veku možné. Kňazi z okolia sa však o tom rozprávali a vzhľadom na jeho duchovnú vyspelosť mu povolili na Veľkú noc roku 1849 pristúpiť k sv. prijímaniu. Mal sedem rokov. Bol to preňho veľký deň. Poznačil si štyri zásady, ktorých sa potom držal počas svojho života:

1. Budem sa často spovedať a k sv. prijímaniu pristupovať tak často, ako mi to spovedník dovolí.
2. Chcem svätiť sviatočné dni.
3. Mojimi priateľmi bude Ježiš a Mária.
4. Radšej zomrieť ako zhrešiť.

Základnú školu navštevoval v Mondoniu, kam sa jeho rodina presťahovala. Jeho učiteľom bol kňaz Jozef Cugliero. Dominik bol veľmi usilovným a horlivým žiakom, pritom zbožným a skromným. Don Cugliero vedel o jeho tajnej túžbe stať sa kňazom. Kvôli tomu zašiel do Turína za don Boscom. Prvý raz sa Dominik stretol s don Boscom v Becchi, v jeho rodnom dome. Don Bosco dal Dominikovi deň na to, aby sa naučil naspamäť jednu stránku z katechizmu. Dominik prišiel za ním o osem minút, že to už vie. A naozaj, vedel to presne, s tým, že výborne porozumel aj obsahu. Don Bosco ho teda prijal medzi svojich chlapcov. Aj tam bol veľmi dobrým a usilovným v štúdiu i v duchovnom živote. V roku 1855 mal don Bosco kázeň o svätosti, ktorá veľmi ovplyvnila Dominika. Následne založil družinu pod ochranou Nepoškvrnenej Panny Márie. Jej členovia sa navzájom pretekali v svätosti, v dobrých skutkoch, čnostiach, pomáhaní slabším atď. Dominik však ochorel. Po predchádzajúcich ťažkostiach v januári 1857 dostal silný kašeľ. 1.marca si poňho prišiel otec. Dominik sa ešte vyspovedal a prijal Eucharistiu a odišiel domov. Nič však nepomohlo. Zomrel 9.marca 1857 v Mondoniu u rodičov. Jeho posledné slová boli: „Ach, aké krásne veci vidím!“ Za svätého bol vyhlásený 12. júna 1954. Jeho úcta je rozšírená po celom svete. Je patrónom miništrantov a mládeže.

20.09-27.09 : 3x sa podeliť s kamarátmi s desiatou a sladkosťami

27.09-4.10 : Každý deň pomôž rodičom s nejakými domácimi prácami

4.10-11.10: Nazbieraj v prírode alebo okolo bydliska jednu tašku odpadkov

11.10- 18.10: Navštív starých rodičov a venuj sa im aspoň 100 minút, napr. pomôž im s niečím, zahraj si s nimi stolovú hru

18.10-25.10: Pomož pripraviť veci na sv. omšu, prečítaj prosby

25.10- 1.11: Ochotne a bez vyzvania urob doma niečo navyše: napr. povysávaj, umy hrnce

 

Kto je to miništrant?

Slovko miništrant pochádza z latinského slova „ministrare“, čo v preklade znamená „posluhovať pri stole“. Zjednodušene by sme mohli povedať, že miništranti sú chlapci, ktorí „prisluhujú pri Pánovom oltári".

Niečo o prvých miništrantoch:

Táto služba sa ukázala ako veľmi potrebná už na úplnom začiatku Cirkvi. A najlepšie sa v nej osvedčili mladí, čestní, ochotne počúvajúci i konajúci chlapci. Takí, ktorí z celého srdca milovali Pána Boha a chceli mu bez výhrad slúžiť. I keď to boli časy plné prenasledovania, našlo sa ich veľa. Nemali presne sformulované predpisy, ako sa majú správať. Hlavnou myšlienkou činnosti, ktorú vykonávali, bola služba. Niektoré ich funkcie boli veľmi zaujímavé. Mnohí z nich preberali dary, ktoré veriaci nosili na obetný stôl a ktoré sa po svätej omši zjedli na spoločnej hostine. Iní zase boli poverení strážením vchodových dverí, aby medzi veriacich neprenikli nepriatelia... Naozaj to bola služba plná dobrodružstva.

V začiatkoch boli miništranti oblečení ako ostatní ľudia. Ale postupne aj oni, tak ako kňazi, dostávali slávnostné oblečenie, aby sa aj takto zdôraznila ich dôležitá úloha, ktorú mali pri slávení svätej omše. Veď oni sú vlastne vybraní z ľudu, vyslanci ľudu, určení na pomoc kňazovi pri slávení najsvätejšej slávnosti. Preto sa vždy vyberali mládenci, ktorí si to svojím životom a správaním najviac zaslúžili. Miništrovať, to bolo veľké vyznamenanie. Miništrant bol vzorom pre ostatných.