20.09-27.09 : 3x sa podeliť s kamarátmi s desiatou a sladkosťami

27.09-4.10 : Každý deň pomôž rodičom s nejakými domácimi prácami

4.10-11.10: Nazbieraj v prírode alebo okolo bydliska jednu tašku odpadkov

11.10- 18.10: Navštív starých rodičov a venuj sa im aspoň 100 minút, napr. pomôž im s niečím, zahraj si s nimi stolovú hru

18.10-25.10: Pomož pripraviť veci na sv. omšu, prečítaj prosby

25.10- 1.11: Ochotne a bez vyzvania urob doma niečo navyše: napr. povysávaj, umy hrnce

 

Kto je to miništrant?

Slovko miništrant pochádza z latinského slova „ministrare“, čo v preklade znamená „posluhovať pri stole“. Zjednodušene by sme mohli povedať, že miništranti sú chlapci, ktorí „prisluhujú pri Pánovom oltári".

Niečo o prvých miništrantoch:

Táto služba sa ukázala ako veľmi potrebná už na úplnom začiatku Cirkvi. A najlepšie sa v nej osvedčili mladí, čestní, ochotne počúvajúci i konajúci chlapci. Takí, ktorí z celého srdca milovali Pána Boha a chceli mu bez výhrad slúžiť. I keď to boli časy plné prenasledovania, našlo sa ich veľa. Nemali presne sformulované predpisy, ako sa majú správať. Hlavnou myšlienkou činnosti, ktorú vykonávali, bola služba. Niektoré ich funkcie boli veľmi zaujímavé. Mnohí z nich preberali dary, ktoré veriaci nosili na obetný stôl a ktoré sa po svätej omši zjedli na spoločnej hostine. Iní zase boli poverení strážením vchodových dverí, aby medzi veriacich neprenikli nepriatelia... Naozaj to bola služba plná dobrodružstva.

V začiatkoch boli miništranti oblečení ako ostatní ľudia. Ale postupne aj oni, tak ako kňazi, dostávali slávnostné oblečenie, aby sa aj takto zdôraznila ich dôležitá úloha, ktorú mali pri slávení svätej omše. Veď oni sú vlastne vybraní z ľudu, vyslanci ľudu, určení na pomoc kňazovi pri slávení najsvätejšej slávnosti. Preto sa vždy vyberali mládenci, ktorí si to svojím životom a správaním najviac zaslúžili. Miništrovať, to bolo veľké vyznamenanie. Miništrant bol vzorom pre ostatných.