Svedectvo kňaza otca Miroslawa Piatkowského SVD:

Aby sme mohli odpustiť, potrebujeme „silu zhora“, ako som to zistil z vlastnej skúsenosti.

Dva roky po mojom vysvätení, keď som pracoval na misii v argentínskych Andách, bol môj otec zavraždený v Poľsku počas útoku v škole. V ten deň mal službu ako kurič ústredného kúrenia.

V tom čase som sa ako kňaz nezamýšľal nad tým, prečo by som mal milovať svojho nepriateľa. Odpoveď som poznal veľmi dobre, ale nevedel som, kde nájsť silu odpustiť vrahovi a dokonca ho požehnať. Navyše som premýšľal aj nad tým,

ako „odpustiť“ samotnému Bohu, ktorý dopustil, aby sa tento zločin stal. Ako som mohol v takejto situácii naďalej veriť v neho a milovať ho rovnako, alebo ešte viac? Veď v Písme čítame:

„Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28).

Keď som premýšľal o tejto dramatickej udalosti, pýtal som sa sám seba:
Prečo Boh neochránil môjho otca?

Vo mne rástla nevýslovná nevôľa voči Bohu. Napokon som sa rozhodol odpustiť mužovi, ktorý to urobil, hoci som ho nikdy nevidel. Zistil som, odkiaľ pochádza, kde vyrastal a čím sa zaoberal. Keď som sa dozvedel tieto okolnosti, nebol som prekvapený, že spáchal takýto zločin.

Napísal som mu list a poslal som ho prostredníctvom prokurátora. Chcel som, aby vedel, že napriek bolesti som mu v mene Ježiša Krista odpustil a modlil som sa za neho, aby pokojne prijal svoj trest odňatia slobody ako pokánie za svoje činy.

V mojej mysli však zostala ďalšia otázka:
Prečo Boh, ktorý môže urobiť čokoľvek, nezmaril jeho plány?

„Sila zhora“ – zdroj odpustenia

Vďaka rozlišovaniu a viere v Boha som dokázal odpustiť mužovi, ktorý zabil môjho otca. V istom zmysle však bolo pre mňa ešte ťažšie „odpustiť“ Bohu, že dopustil, aby sa mne a mojej matke stala taká bolestná udalosť.

Veď vo svojej všemohúcnosti a láske tomu mohol zabrániť. Vedel som, že Boh je určitým spôsobom obmedzený ľudskou slobodou. Pomyslel som si však:
„Je všemohúci, koná zázraky a zasahuje do ľudských dejín. Prečo v tomto prípade neurobil nič?“

Veď som sa často modlil za svojich rodičov. A nielen to – pracujem na šírení jeho učenia a viery v neho. Nedokázal som sa s tým zmieriť ani pochopiť, čo som tak bolestne prežíval.

Iba hlbšia a častejšia modlitba – najmä v prítomnosti eucharistického Ježiša alebo pred svätostánkom – prosba o milosť a silu „odpustiť“ Bohu, ale aj modlitby druhých za mňa uzdravili moju ranu.

Napokon som dokázal povedať svojmu Stvoriteľovi:

„Odpúšťam ti, môj Bože a Otče, že si to dopustil. Verím ti a chcem ťa naďalej milovať, ako len dokážem – nielen svojou láskou, ale aj tvojou.“

Čoraz častejšie som Ježišovi hovoril:

„Pomôž mi a nauč ma milovať tak, ako miluješ ty.“

Moja ľudská láska je totiž obmedzená a nedostatočná tvárou v tvár skúsenostiam, ktoré nedokážem úplne pochopiť. A aj keby som ich pochopil, nemám silu milovať tak, ako miluje on, odpúšťať tak, ako odpúšťa on.

Musím sa otvoriť jeho láske. Potrebujem „silu zhora“, aby som mohol odpúšťať.

Uvedomil som si, že apoštol Peter dospel k rovnakému záveru. Aj on potreboval Ducha Svätého, aby miloval tak ako Ježiš, aby „miloval viac“, než mu to dovoľovala jeho ľudská prirodzenosť. Veď predsa zradil Ježiša a nemal silu priznať sa k nemu, aj keď sa ho na to trikrát pýtali.

Odpúšťanie nepriateľom je jedným z najťažších kresťanských princípov. Zároveň však svedčí o božskom pôvode kresťanstva. Potvrdzujú to aj ľudia, ktorí nie sú katolíkmi.

Keď som raz zastupoval kňaza na letisku vo Varšave, pristúpil ku mne mladý muž a povedal:

„Mohli by ste sa za mňa pomodliť? Práve ma okradli a som plný hnevu a zúrivosti. O chvíľu nastúpim do lietadla. Nie som katolík, som protestant, ale vy ste katolícky kňaz a veríte v toho istého Boha ako ja. Ak máte vieru, modlite sa za mňa, aby som dokázal odpustiť. Nechcel by som zomrieť v tomto stave, keby sa niečo stalo.“

Potrebujeme rásť v pochopení, že sila odpúšťať pochádza z viery v Boha. Modlitba, spoveď a adorácia – ktoré lámu odpor k modlitbe za nepriateľov – sú v tom veľmi užitočné.

Evanjelium je plné situácií, keď ľudia neboli schopní niečo zvládnuť a prišli s tým za Ježišom. Len od neho dostali pomoc. Podmienkou však bolo obrátiť sa na Krista a veriť, že on môže urobiť všetko.

Mnohí ľudia považujú Ježiša za vzdialenú historickú postavu. Aké je dôležité uvedomiť si, že on žije aj dnes a je prítomný v životoch všetkých, ktorí v neho veria.

A aj keď niekoho neuzdraví z choroby alebo úplne nevyrieši jeho problém, ten, kto prosí, určite dostane svetlo a silu Ducha Svätého, aby mohol pokračovať vo svojom živote v radosti a pokoji.

Ježiš vám dá aj silu odpúšťať.

P. Mirosław Piątkowski SVD

Modlitba za odpustenie

Pane Ježišu,
prosím ťa o milosť odpustenia všetkým, ktorí mi ublížili a spôsobili mi utrpenie (vymenuj ich).

Prosím ťa, udeľ mi milosť bezpodmienečného odpustenia (vyslov meno človeka), ktorému sa mi odpúšťa najťažšie.

Pane Ježišu, silou tvojej odpúšťajúcej lásky, ktorú na nás vylievaš z kríža, a rozhodnutím svojej vôle z hĺbky srdca odpúšťam (meno človeka) všetky zranenia, ktoré mi spôsobil/spôsobila.

Požehnaj ho/ju a uveď ho/ju do neba.

Pane Ježišu, zároveň prosím o odpustenie všetkých ľudí, ktorým som akýmkoľvek spôsobom ublížil/ublížila.

Pane, ďakujem ti za to, že ma teraz oslobodzuješ od veľkého zla, akým je neodpustenie.

Nech ma tvoj Svätý Duch naplní svetlom lásky a pokoja.
Nech uzdraví moje city a všetky rany môjho srdca.

Amen.