OBSAH

DUCHOVNÝ ŽIVOT

Ľubomír Grega: Svätec bez slov .................................................. 97

VÝROČIA FEBRUÁR

Mons. HE Lic. Jozef Krištof, Dr. h. c. Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian: Výročia MAREC 2026
(menovanie arcibiskupa Jozefa Batthyána za ostrihomského arcibiskupa a uhorského primasa, vznik troch biskupstiev: Spišského, Rožňavského a Banskobystrického; výročie narodenia Pia XII., bl. Miriam Terézie Demjanovičovej SCJ., Jozefa Medového, Vojtecha Mihálika; výročie úmrtia Jozefa Nižňanského; výročie narodenia Danice Olejovej) ............. 98

Mons. prof. ThDr. PhDr. PaedDr. ICDr. František Dlugoš, PhD.: 250 rokov od vzniku Spišskej diecézy .................................................. 106

DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ

Lev XIV.: Druhý vatikánsky koncil vo svetle svojich dokumentov ......... 118

prof. ThDr. Anton Adam, PhD.: Misijná činnosť v súčasnej Cirkvi: Reflexia a aktuálnosť podľa dekrétu „Ad gentes“ .................................. 121

SOCIÁLNA NÁUKA CIRKVI V DUCHOVNOM PASTIEROVI

P. ThDr. Jerzy Bernaciak, SCJ.: Spoločenské učenie sv. Jána Pavla II. v encyklike Centesimus annus – tretia časť ........................................... 129

LITURGIA

STRETNUTIA S BENEDIKTOM XVI.

Dr. h. c. Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian: Liturgická reflexia Benedikta XVI. – druhá časť ........ 134

prof. ThLic. Rastislav Adamko, PhD.: Kardinál Joseph Ratzinger – pápež Benedikt XVI. a hudba ako „via pulchritudinis“ k Bohu – prvá časť ........ 134

HOMÍLIE

o. Ľubomír Petrík: Štvrtok Pánovej večere .................................... 138
o. Michal Hospodár: Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok) ............ 139
Martin Mráz: Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania. Sobota večer. Veľkonočná vigília .......... 140
o. Vladimír Skyba: Nedeľa – v deň slávnosti. Omša vo dne ........... 142
Dominik Maruša: Druhá veľkonočná nedeľa alebo Nedeľa Božieho milosrdenstva „A“ .......... 143

NOVÉ KNIHY – RECENZIE

Daniel Dian: Viliam Judák, Bystrík Bugan a kol.: Naši svätí ............ 3. strana obálky

DUCHOVNÝ ŽIVOT

SVÄTEC BEZ SLOV

„Vo sne sa mu zjavil Pánov anjel a povedal:
Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu za svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“
(Mt 1, 20 – 21)

Pred vás duchovný zrak by som rád postavil muža, ktorému v Cirkvi patrí celý marec, aj keď evanjeliá mu venujú skromných 24 veršov, iba 14-krát ho pomenujú a z jeho úst nezapíšu ani jedno slovo. Jozef, syn Dávidov, rodák z Betlehema.

Ako by tento „svätec bez slov“ označil svoj vzťah s Ježišom?
„On je Slovo a ja som ticho.“

Týmto jednoduchým spojením by sa možno dal opísať vzťah svätého Jozefa a Božieho Syna Ježiša. Obidvaja vedeli svoje a spoznávali Božie. Jozef napriek všetkému uveril neuveriteľnému, lebo počul nevysloviteľné.

Skúšam si predstaviť, ako znel tento tajomný Boží hlas sprostredkovaný anjelom vo sne. Čo všetko počul a čo si zapamätal? Nech už to bolo akokoľvek, mal niečo, čo pre dnešných mužov nepatrí medzi silné stránky: vieru!

Mal teda čnosť, ktorá je dnes rovnako skúšaná z oboch strán oltára: z kňazskej aj laickej. A bola vyskúšaná aj u svätého Jozefa. Už od prvých storočí boli v Cirkvi tri teórie o tejto Jozefovej skúške: teória podozrenia, teória prekvapenia a teória úcty, ku ktorej sa skloní najviac teológov.

O čo v nej ide? Keď Jozef zistil, že Mária čaká dieťa, nepochyboval o jej čistote a nevine, skôr pochyboval o tom, či je hodný a schopný starať sa o nich. Ako spravodlivý človek uznával, že Mária patrí Bohu, a preto bol ochotný stiahnuť sa, aby nevyšlo najavo jej tajomstvo. Jozef bol teda skutočne spravodlivý a hlboko veriaci muž.

Tento muž bol zároveň mužom každodenných tichých všedných skutkov, ktoré robil pre sväté, ľudské pre Božieho a dočasné pre večného. Preto sme tomuto nenápadnému svätcovi dali do rúk atribúty, ktorých sa už dnes málokto s radosťou chytá: sekeru, pílu, hoblík či stolársky uholník a do druhej malého Ježiša. Práve takýto typ muža je potrebný pre dnešnú dobu, ktorý sa nebojí námahy, ale ani Ježiša.

ABSTRAKT
Spišská diecéza sa konštituovala v zložitých, neraz dramatických peripetiádejín od začiatku 17. storočia. Samotná myšlienka založenia diecézy nará: ;ala na odj feudálnej moci v Uhorsku, pasivitu vtedajších cirkevných kruhov aj na ízemné askty. Autor tejto štúdie analyzuje všetky relevantné okolnosti a súvislost i, ktoré ovvňovali proces zriadenia Spišskej i ďalších diecéz. Veľký priestor štúdie venoval pe náliám. V chronologickom prehľade a stručných biografických profilocl približujeobnos-ti spišských biskupov. Zhodnotil ich pastoračné pôsobenie, ale taktiež anpvanosť týchto hodnostárov v kultúrnej a najmä sociálnej sfére ľudu. Kľúčové slová: Biskup, Cirkev, cisár, diecéza, história, koncil, pá ež, VatikÉ
ABSTRACT
The Spiš diocese was constituted through complex, often dramatíc vicissitis of his-tory since the beginning of the 17th century. The very idea of establishingiiocese encountered resistance from the feudál power in Hungary, the ps ssivity of t church circles of the time, and territorial aspects. The author of this stí dy analyzall rele-vant circumstances and connections that influenced the proces s of estabiing the Spiš and other dioceses. He devoted a large part of the study to t ersonnel. a chro-nological overview and brief biographical profiles, he presents the persolities of the Spiš bishops. He evaluated their pastoral work, but also the i ivolveme3f thes dignitaries in the cultural and especially social sphere of the people. Keywords: Bishop, church, emperor, diocese, history, council, p3pe,Vatic
Keď nastúpil na ostrihomský arcibiskupský stolec Peter Pázmár y (1616 - U), ktorý bol osobitne povolaný, aby uviedol závery Tridentského koncilu Jo praxe \horsku, do svojho reformného plánu zahrnul aj utvorenie menších die:éz. Hlavipríčinu rýchleho a rozsiahleho šírenia protestantizmu videl v tom, že v > veľkých tézach nemôže jeden človek dostatočne bdieť a úspešne čeliť nepriateľ: ikým útoki. Preto z cirkevno-náboženského hľadiska považoval za potrebné, aby sa Ostrihomsarcidie-céza rozdelila na štyri alebo až na päť diecéz. Medzi novými diecézami, ktc sa mali zriadiť, bola na prvom mieste Spišská diecéza, lebo, ako hovorí P izmány, taižpredtým biskup bol. K. tejto diecéze má patriť okrem prepozitúry Spiš ešte LiptoOrava.1
Primus esset episcopatus Scepusiensis: nam et antea Episcopum ilhcfuisse, vees scrip-turaeprodunt. Huic praeter ComitatumScepusiensemetPraepositunm ComitaLipto et Arva adjungendi essent, una cum Decimis: ac tribus hisce Comitatibus Diecesim cderent.

Téma zriadenia Spišského biskupstva sa po márnych pokusoch v minulostiovu nastolila. Myšlienka mala silnú podporu ostrihomského arcibiskupa, ktorýjimi-nulosti najmenej podporoval. Zdalo sa, že založeniu Spišského b skupstva nič neprekáža. No k jeho erigovaniu nedošlo a muselo sa čakať ešte takmer 150 rov.3
Svätá stolica nástojila na podelení veľkých diecéz. Touto požiadavkou sledov, výlučne pastoračné záujmy. Z tých istých dôvodov chcel podeliť Ostri lomskú adie-cézu kardinál Pázmány. Súčasne s Pázmányho veľkolepým návrho n na vytvmie nových diecéz a na ich obsadenie podľa cirkevných predpisov sa obj ivil falzifiltzv. Silvestrovskej buly.4 Podľa tohto dokumentu Svätá stolica údajne udelila sv. Šteiovi ajeho nástupcom na uhorskom tróne právomoc v mene pápeža personálne oblzo-vať, ba aj riadiť všetky už založené biskupstvá. Dokonca aj zriaďovať íové biskitvá.
Uhorským absolutistickým panovníkom prišla táto bula veľmi 'hod, a pD sa chceli podľa nej riadiť. Keby sa v tomto čase boli založili Pázmányr n plánova nové biskupstvá, z pastoračného stanoviska by sa nebolo dosiahlo to, čo chcel&'ätá stolica a kardinál Pázmány. Zriadenie nových biskupstiev preto stiahli a porhali na neskorší čas.5
Za panovania absolutistický zmýšľajúceho Leopolda I. (1657 - 1105) a Kar III. (1711 -1740) problém Spišského biskupstva, ako aj ostatných plánovaných biskuiev, nepokročil. Neurgovala ich ani Svätá stolica, ani cirkevné uhorské kí uhy. Svätoli-ca odrádzala od tejto snahy absolutistický postoj panovníkova domácim cirkaým kruhom nezáležalo na nových biskupstvách preto, lebo panovníci svojvoľne dolzo-vali na uhorské biskupstvá cudzincov.6 Podľa Tacita vrchy Karpát nad Dunaji vytvárajú súvislé pohorie.7 Na ich severnej strane dominuje pohorie Vysoké Tatry.oré je najvyššie v Karpatoch. Toto pohorie z troch strán obstupuje Spišská diecésvo-jimi troma charakteristickými regiónmi Oravou, Liptovom a Spisom.8 Toto únie patrilo za čias Rimanov ku kráľovstvu Kvádov, v 9. storočí k Veľkej Morave9 al 11. storočia do Uhorského kráľovstva. Od roku 1918 sa uvedené teritór um dostapod správu prvej ČSR s jednou prestávkou v období Slovenského štátu až do roku)3.10
Keď nastúpila na uhorský trón Mária Terézia (1740 až 1780), ktorej z Tiýšľanie b síce absolutistické, predsajej úprimne záležalo na riadnej pastorácii svojich poddý-ch.

Cisárovná neodkladala zriadenie nových biskupstiev, pretože si csvojilavtejšiu celoeurópsku snahu napomáhať všeobecné dobro. Kráľovná v súlade s týmtcendom uskutočnila to, načo mnohí čakali celé storočia." Mária Terézia pravdepobne už koncom roku 1773 urobila tajné prípravy na založenie nových diecéz v Uh<ku. Barón František Koller, bratveszprémskeho biskupa a jeden z najve rnejsích urských radcov cisárovnej, ktorý dobre poznal uhorské dejiny a cirkevné právo, vracoval začiatkom roku 1774 plán na reštrukturalizáciu diecéz v celom Uhorskom kbvstve. K tejto práci si prizval ostrihomského kanonika Juraja Richwalds2 kého, ktoio náčrt obsahoval 63 strán a tvoril iba j ednu zo štrnástich príloh celkovéhc Kollerovblánu.Vl
Koncom roku 1775 sa cisárovná odhodlala uskutočniť tento plá :i. Odcestda do Bratislavy, kde sa stretla s kaločským arcibiskupom Jozefom Batth) ánym, ktemal byť novým prímasom.i:iMária'ľerézia mu už predtým ponúkla hodnosi'prímasa, irá však bola spojená s jednou podmienkou: mal sa totiž zrieknuť istých p "íjmov a noľkých privilégií a prijať nový plán panovníčky. Batthyány dlho váhal, no p 3 vážnom :hovore s kráľovnou koncom roka 1775 tento plán prijal.14 Keď si Mária Terézia zariao súhlas tohto vynikajúceho a v kráľovstve veľmi váženého arcibiskupa, dala hneď vacovať plán na rozdelenie Ostrihomskej arcidiecézy. Tu treba poznamen iť, že plánáľovnej v podstate zahŕňal návrh Kollera a Richwaldszkého, ktorý počítal sc zriadenína troch diecéz, a nie štyroch, ako si to pred rokmi prial kardinál Pázmányl5
Po predbežnom rokovaní so Svätou stolicou vydal pápež Pius VI. bulwmanus pontifex datovanú 13. marcom 1775. Mária Terézia kráľovským dekrétom á. januára 1776 vyňala z Ostrihomskej arcidiecézy Spišské biskupstvo Dodľa plár, ktoré vyhotovil svojho času kardinál Pázmány.16
Na udržiavanie biskupskej menzy pridelila okrem prepoštského prísluistva aj majetky bývalého opátstva cisterciánov v Spišskom Štiavniku ktoré míli roku 1773 opustiťjezuiti.'7 Celý dôchodok tohto opátstva mal hodnotu vyše 20 OOlatých.
Dňa 26. júla 1776 Mária Terézia toto všetko odovzdala vacovskému kanikovi a svätiacemu biskupovi nemešínskemu Karolovi Salbeckovi, Čo mu neskônožnilo nielen zariadiť biskupský úrad, ale otvoriť aj kňazský seminár v Spišskej Mtule.IH Zároveň s týmto odovzdaním majetkov prepoštstva a štiavnického opátstno Mária Terézia menovala za prvého spišského biskupa.

Karol Salbeck slávnostne nastúpil na spišský biskupský stolec 11. ne vembra lí, na sviatok sv. Martina, patróna Spišskej diecézy." Biskup sa stal prvou osobou v Spkej Kapitule a prevzal tak právomoci, ktoré predtým do roku 1776 prinÉ ležali prepto-vi. Okolo biskupa sa združoval poradný zbor - kapitula kanonikov. I: iskup (z g'ke-ho episeopo a latinského episeopus) je vysoký cirkevný hodnostár a na vyšší duevný a administratívny predstaviteľ diecézy. Je nástupcom apoštolov, vlas tným pastom a spolu s pápežom má podiel na spravovaní Cirkvi vo zverenej diecéze. Pred lom 1918 biskupa menoval kráľ (kráľovná) a pápež menovanie potvrdzcal, v súčaDsti biskupa menuje sám Svätý Otec. Aby mohol vykonávať svoje poslanie, po meraní prijíma biskupskú vysviacku, čiže konsekráciu."1
KATEDRÁLNY CHRÁM
Spišská diecéza bola zriadená na území, kde už šesťsto rokov existoval starý koiát-ny Kostol sv. Martina a Sídelná kapitula s desiatimi kanonikmi a s p ■epoštorrule-giátny kostol bol povýšený na katedrálu a jeho kapitula sa stala biskupskou kitu-lou. Katedrálny Chrám sv. Martina z Tours v Spišskej Kapitule - Spi ískom Pocadí bol postavený v rokoch 1245 - 1275 a rozšírený v rokoch 14ň2 - 1478 ; 1488 - 14 Sv. Martin (sviatok 11. novembra) je zároveň patrónom Spišskej diecézy.
Výročie posvätenia katedrályje 25. októbra. Od roku 1950 je súčas :ou mests]pa-miatkovej rezervácie Spišská Kapitula21 a 6. - 11. decembra 1993 dekl irovanímlar-tagene (Kolumbia) sa stala súčasťou Svetového kultúrneho a príroc neho dedtva UNESCO.22 Spišskou konkatedrálou je Chrám Sedembolestnej Panny Márie 40) v Poprade.
K doterajšej dotácii pre kostol a kapitulu pridala kráľovná desiatky, ktoré dedy poberal ostrihomský arcibiskup. Pre dôstojné živobytie biskupa bo i vyčlenené-hnuteľnosti a fondy. Seminaristi mali dostať zvláštne fondy zo semir árov Ostnm-skej arcidiecézy.
Do diecézy mali patriť: Spišská župa bez okresu Submo-nanus (banský), ktobol bližšie k Rožňave, a preto bol k nej aj ako k biskupstvu pridelený. Ďalej Liplská a Oravská župa.23 Na území celej diecézy sa nachádzalo 119 farností s mnohýfili-álkami. V archidiakonáte Spiš bolo 82 farností a 16 filiálok, Liptov m; d 20 farnc a 3 filiálky a Orava 17 farností a dve filiálky.24
ZRIADENIE KŇAZSKÉHO SEMINÁRA
Mária Terézia síce nerátala so založením kňazských seminárov v troch novýdie-cézach. Tie mali svojich seminaristov posielať do trnavského seminára a na trrskú univerzitu. Na ich vydržiavame by mala patrične prispievať Ostrihomská arcicé-

skych svätýň v Európe. Pápež Ján Pavol II. povýšil 26. januára 1984 f útnický cim na Mariánskej hore na baziliku menšiu (basilica minor).33 Bazilika je z; svätená tan-stvu Návštevy Panny Márie. Sviatok sa slávi 2. júla.34
Spišskú diecézu, Spišskú Kapitulu, Levoču, Vysoké Tatry a Poprad navštívil pež Ján Pavol II. v dňoch 2. - 3. júla 1995 počas svojej druhej pastoračnej návštevio-venska. Na svätej omši v Levoči 3. júla 1995 pri príležitosti sviatku Návštevy Iny Márie, ktorú celebroval Ján Pavol II. sa zúčastnilo 7 kardinálov, 35 biskupov, vyšOO kňazov a viac než 650 000 ľudí.35
LEGISLATÍVNAA ADMINISTRATÍVNA ČINNOSŤ SPIŠSKÝCH BISKUPOV
Spišskú diecézu v jej doterajších dejinách spravovalo trinásť biskupc v.
Prvým bol Dr. Karol Salbeck (1776 - 1785). Správy diecézy sa uj.d slávnosŕm obradom na sviatok patróna katedrálneho chrámu i Spišskej diecéz) sv. Martill. novembra.ib
Roku 1787 odovzdal 11 gréckokatolíckych farností pod jurisdikciu mukačevího biskupstva.37 Vyjednával so Svätou stolicou a s cisárom Jozefom II. o prinavnní ľubovnianskeho dekanátu z Tarnovského do Spišského biskupstva, čo sa stalo po jeho smrti.38
Druhým biskupom bol Ján Anton Révai (Révay) (1787 až 1806). Právo vyštu/al na Viedenskej univerzite a teológiu v Miláne, Ríme a Neapole.3'1 Bol právnym pid-com v Pešti, hospodáril na rodnom majetku v Jablonici, od roku 1771 sa stal ptd-com viedenského arcibiskupa kardinála Migaziho. Roku 1773 sa sta! farárom >u-díne. Predtým bol kanonikom a veľprepoštom Nitrianskej katedrál íej kapituPo uprázdnení nitrianskeho biskupského stolca sa stal nitrianskym kapitulným vilom a vypočúvajúcim sudcom generálnej kapituly.
Za spišského biskupa bol menovaný roku 1787.40 Ako biskup sa sta -al o rozvcir-kevného školstva v diecéze. Dňa 24. októbra 1802 zvolal diecézne zhr jmaždenilé-ru do Spišského Štiavnika, ktorého hlavnou úlohou bolo zriadenie diecézneho iz-ského seminára.
Po jeho smrti nastúpil na uprázdnený stolec Michal Brigido (1780 - 1787), lev<ký farár. Počas jeho pôsobenia bol postavený a 11. novembra 1815 slávnostne otv<ný kňazský seminár. Biskup Brigido sa staral o rozširovanie slovenských náboženích kníh medzi veriacimi.
S jeho menom, ako s levočským farárom, sa viaže táto udalosť: Ne riadenie ara Jozefa II. sa nešetrne dotklo aj priamo záležitostí čisto cirkevných a nábožens:h. Okrem iného obmedzil púte, pozatváral kostoly a kláštory. Panovníkovo nadanie a zasahovanie do výslovne cirkevných záležitostí sa hlboko dotklo aj Mariánskto-

ry. Roku 1787 dal zatvoriť brány kostola na Mariánskej hore. Kostol onerr Veriaci zniesli sochu Panny Márie do farského kostola.
Po Jozefovej smrti nastúpil na trón panovník František I. a narií dil, aby sacha vrátila na pôvodné miesto. Stalo sa tak roku 1809, keď po uskutočne aí potrebrh opráv na kostole Michal Brigido preniesol sochu v rámci Ružencovej ; lávnosti rioru.41
Štvrtým biskupom v poradí sa stal Ján Krstiteľ Ladislav Pyrker (1810 -21). Vyštudoval právo na Pätikostolnej akadémii a pracoval pri budínshej miestoíiteľskej rade. Zaslúžil sa o výstavbu Katolíckeho učiteľského ústavu, prvého v ce.i Uhorsku a slávnostne otvoreného 19. novembra 1819.42 Ján Ladislav P1 'rker bol plikačne činný a vydal nový katechizmus.41 Bol aj básnik. Jeho nemecké diela bolieložené do viacerých jazykov.44
Piatym spišským biskupom sa stal Dr. Jozef Bélik de Dézser (18i 4 -1847). spišského biskupa bol menovaný roku 1823 a kanonicky uvedený 2. máj a 1824.4"' Vatislav-skom seminári i na Spiši podporoval literárne i ľudovýchovné úsilie Bernkovcov, na Spiši dal vybudovať niekoľko škôl a kostolov. Zostali po ňom dôkladneracova-né kanonické vizitácie. Bol človek sociálneho cítenia, a preto zf lozil viaci dobročinných fondov. Napríklad pre starých a chorých kňazov, učiteľ )v, vdovy iroty.'"
Po jeho smrti bol vymenovaný za šiesteho biskupa Dr. Vincent Jekelfaty (1848 - 1849). Za spišského biskupa ho roku 1848 vymenoval cisár Ferc inand V. ISpišskú Kapitulu nastúpil 5. januára 1849.47 Po príchode ruských vojsk odišiel do Mne, aby udobril cisára, ale v Bratislave ho zatkli a postavili pred vojensk) súd. Po záiu cisára Františka Jozefa I. sa vzdal úradu spišského biskupa.48 V rokoch 1869 -1 sa zúčastnil na Prvom vatikánskom koncile v Ríme. Angažoval sa vo \yklade dciy o neomylnosti pápeža, za čo bol uhorskou vládou prenasledovaný. Vincent Jdfalussy napísal zbierku príležitostných kázní.49
V poradí siedmym spišským diecéznym biskupom sa stal Dr. Ladislaviboyský (1850 - 1870). Za spišského biskupa ho vymenoval cisár Františe c Jozef I. čtá stolica toto rozhodnutie potvrdila 30. septembra 1850.f>0 Biskup Záboyískýrokui2 v Levoči založil dievčenský vzdelávací ústav.51 Roku 1863 pri príleži osti tisíce jubilea príchodu sv. Cyrila a Metoda vydal pamätný pastiersky list, ktorj' sa čítal v om bis

chyba strana113

Jedenástym biskupom v poradí bol Dr. Alexander Párvy (1904 - 1919). ku 1901 bol riaditeľom právnickej akadémie. Za spišského biskupa bol v /menovari. apríla 1904. Dal opraviť budovu učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule a veľkú stistlivosť venoval aj semináru.62 Písal básne, zaoberal sa cirkevnou histó iou, vydaiekoľko zväzkov kázní, prispieval do periodík Katholikus Néplap, Iskola B irát, Új Miar Sion, Magyar-ország és Nagyvilág, Katholikus Szemle, Irodalmi S'zemfe." Pc prvej svetej vojne mu bol ČSR odohraný štátny súhlas, a preto odišiel do Maďarska, lí de čoskommrel.64
Na uprázdnený spišský biskupský stolec zasadol Ján Vojtaššák (1921 - 1S), ktorý bol dvanásty diecézny biskup. Za biskupa bol vymenovaný 13. r ovembraíO a vysvätený spolu s Dr. Karolom Kmeťkom a Mariánom Blahom 13. februára 1 v Nitre. Úradu sa ujal 27. februára 1921. Ján Vojtaššák bol 44 rokov t ískupom,í diecézu spravoval iba 29 rokov. Po internácii vo svojej rezidencii bol 14. septejra 1950 zatknutý a v známom procese s tromi slovenskými biskupmi oc súdený nlhoroč-né väzenie. Zomrel v Ŕíčanoch pri Prahe 4. augusta 1965.r's Pro ;es s J. Voššákom a spol. patril k najlepšie zorganizovaným a najvýznamnejším monstrepresom 50. rokov 20. storočia vo vtedajšom Československu. Pri jeho organ zácii došlú koordinácii a úzkej spolupráci viacerých mocenských zložiek komunistickéhožimu.1"6
Po dlhej sedisvakancii bol vymenovaný za spišského biskupa akirinásty v poradí: prof. ThDr. František Tondra.
Narodil sa 4. júna 1936 v Spišských Vlachoch. Teologické štúdiá absolvd na Cyrilometodskej fakulte v Bratislave a 1. júla 1962 prijal z rúk biskupa Amtca Lazí-ka kňazskú vysviacku. V rokoch 1978 - 1983 prednášal morálnu teológiu CMBF v Bratislave a po páde komunizmu od roku 1990, po obnovení kňazskéhoninára, na Teologickom inštitúte v Spišskom Podhradí.67
Pápež Ján Pavol II. ho 26. júla 1989 vymenoval za spišského biskupa, kupskú konsekráciu vykonal kardinál Jozef Tomko 9. 9.1989 v Katedrál; sv. Marti v Spišskej Kapitule. F. Tondra sa pričinil o celkovú obnovu diecézy a c iecéznychštitúcií po páde komunizmu.'8 Mons. F. Tondra z titulu diecézneho biskupa privl 3. júla 1995 na Mariánskej hore Jána Pavla II. počas druhej pápežovej i poštolskeávštevy na Slovensku.63 V závere svojho pôsobenia v roku 2006 zvolal Druhú diecéu synodu, ktorá sa ukončila v roku 2011. Po konštituovaní Biskupskej konferencie skoslo-venska bol biskup František Tondra najskôr jej podpredsedom, neskôr pisedom. Po rozdelení republiky v roku 1993 bol viackrát opätovne zvolený za prcdlu Konferencie biskupov Slovenska až do roku 2009.™ Dňa 3. októbra 1994 sa stkonzul-

torom Posvätnej kongregácie pre katolícku výchovu.71 V roku 2011 sa zriekol idu diecézneho biskupa z dôvodu dovŕšenia veku. Zomrel 3. 5. 2012 v nemocnici \oŠi-ciach. Pohrebnú svätú omšu slúžil 10. 5. 2012 kolínsky arcibiskup, kí.rdinál Joiim Meisner. Homíliu predniesol Mons. Bernard Bober, košický arcibisk -ip-metrojita. Pochovanýje na miestnom cintoríne v Spišskej Kapitule.72
Mons. Štefan Sečka
Narodil sa 6. júla 1953 v Spišskom Štvrtku. Ordinovaný bol 6. júna 1976 v Brsla-ve Mons. Júliusom Gábrišom. V roku 1990 sa stal vicerektorom Kňaz ského senára biskupa Jána Vojtaššáka a odborným asistentom na Teologickom inštitúte Cyrine-todskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave. Značnou mierou sa vo funkcii vi'ek-tora zaslúžil o obnovu, rekonštrukciu a výstavbu Kňazského seminára biskupána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule; duchovne formoval prvú generáciu ponovembiých bohoslovcov.73 Pápež Ján Pavol II. vymenoval 28. júna 2002 Štefana Sečku za p(oc-ného biskupa Spišskej diecézy a zveril mu titulárne sídlo Sita. Vysvätený na búpa bol 27. júla 2002 v Spišskej Kapitule v Spišskom Podhradí. Hlavným konsekrálom bol vtedajší spišský diecézny biskup Mons. František Tondra. Spol jsvätiteľmoli Mons. Henryk Jozef Nowacki, apoštolský nuncius v SR a Mons. Alojz Tkáč, kcký arcibiskup metropolita. Dňa 4. augusta 2011 bol Mons. Š. Sečka vynenovanýpe-žom Benediktom XVI. za nástupcu Mons. Františka Tondru na spišskom biskupm stolci. Úrad spišského diecézneho biskupa kanonicky prevzal 10. septembra 2(pri svätej omši v Katedrále svätého Martina v Spišskej Kapitule. Jeho biskupskýies-lom bolo: „Crux Christi perfíciat nos" (Kristov kríž nech nás zdokonalí). Š. ľka zomrel 28. októbra 2020 o tretej ráno v levočskej nemocnici po dliodobýchra-votných problémoch so srdcom a krátkej hospitalizácii. Pochovaný bol 3. novi>ra 2020 v blízkosti Katedrály sv. Martina na Spišskej Kapitule, pohrebné obrady slúžil arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie bisk ipov Slovtka.
Mons. František Trstenský
Rodák z Oravy pochádza z Medvedzia, ktoré je v súčasnosti mestskou časťou rHo-šína. Posvätnú teológiu študoval v rokoch 1991 - 1997 v štúdiu na Teologickom iítú-te v Spišskej Kapitule - Spišskom Podhradí, ktorý bol v tom čase súčŕ sťou Uniwity Komenského. Kňazskú vysviacku prijal 21. júna 1997 vo Farskom kostole Najsvijšej Trojice vTvrdošíne z rúk biskupa Mons. Andreja Imricha a stal sa kiíazom proiš-skú diecézu. Pápež František 8. septembra 2023 vymenoval Mons. F Trstensko za diecézneho biskupa Spišskej diecézy. Biskupskú vysviacku prijal 21. októbrd23 v Katedrále svätého Martina na Spišskej Kapitule. Hlavným svätite b m bol kcký arcibiskup Bernard Bober, spolusvätiteľmi Nicola Girasoli, apoštolský nunci na Slovensku a Andrej Imrich, emeritný spišský pomocný biskup. Mons. F. Trstský je medzinárodne uznávaný odborník - biblista a univerzitný profesor doma zahraničí. Absolvoval viaceré zahraničné pobyty, predovšetkým na Uiiversity (SÍo-tre Dáme (Indiána, USA) a Saint John's University (Minnesota, USA). Z mode/ch

jazykov ovláda anglický, taliansky, francúzsky a poľský jazyk. Ľalej ovládiblickú hebrejčinu, biblickú gréčtinu a cirkevnú latinčinu.
Mons. Andrej Imrich
Je rodákom z Mníšku nad Popradom. Kňazskú vysviacku prij íl 8. júna 14 v Bratislave. Začiatkom septembra 1989 už normalizátorský režim čiastočne zrrrnil svoje brachiálne metódy vo vzťahu ku Katolíckej cirkvi. Mons. Andrej Imrica dostal do najužšieho výberu kandidátov na nového biskupa Spišskej d ecézy. Vy novaný spišský diecézny biskup František Tondra presadil, aby sa géne -álnym vilom stal Andrej Imrich, pôsobiaci v tom čase ako farár v Trstenej.74 Len:;e takéto olne pôsobenie bolo neudržateľné, preto pápež Ján Pavol II. vymenoval 4. júna \l Mons. A. Imricha za pomocného spišského biskupa a titulárneho biskupa CastelhTitulia-nu. Biskupskú vysviacku prijal 11. júla 1992 z rúk vtedajšieho spiš; kého biska Mons. Františka Tondru. Spolusvätiteľmi boli vtedajší apoštolský nuncius v Č ÍL Mons. Giovanni Coppa a trnavský arcibiskup a metropolita Slovenskí Mons. JiSokol.75 Mons. A. Imrich popri úrade pomocného biskupa zastával aj fun ícíu geneneho vikára Spišskej diecézy. Spolu s vtedajším diecéznym biskupom ÍV.ons. F. Tdrom na vikariát abdikoval, ale nový biskup S. Sečka Andreja Imricha ako generálno vikára opätovne potvrdil. V lete 2015 Mons. Imrich prehodnotil svoj zdravotnýiv a požiadal Svätého Otca o uvoľnenie z funkcie pomocného biskupa. Pápež Frašek prijal jeho zrieknutie sa úradu 15. októbra 2015 a poďakoval mu za jeho vernobetavú službu v diecéze aj v Cirkvi.76
Mons. Ján Kuboš Rodák z Nižnej na Orave. Kňazskú vysviacku prijal 18na 1989 v Bratislave. Pápež František ho 25. marca 2020 vymenoval za pomocnébpišské-ho biskupa. Biskupskú vysviacku prijal 24.júna2020z rúk spišského biska Mons. Štefana Sečka. Spolusvätiteľmi boli apoštolský nuncius na Slover skú Monsiacomo Guido Ottonello a emeritný pomocný spišský biskup Mons. Andrej Imriďo smrti biskupa Mons. Štefana Sečka bol 29. októbra 2020 zborom kor zultorov ilený za spišského diecézneho administrátora.77 V tejto funkcii pôsobil až do septeira 2023, keď bol za diecézneho spišského biskupa vymenovaný Mons. F. Trstensbions. J. Kuboš bol administrátorom Spišskej diecézy v nesmierne zloži om medzse pan-démie vírusu covid 19. Osvedčil svoju rozvahu, organizačné schopnosti a lský prístup k diecéznemu kléru aj veriacim. Od marca 2023 je Mons. Ján Kuboš plsedom Spolku sv. Vojtecha.
V rokoch 1950 - 1989 viedli Spišskú diecézu správcovia, ktorí neboli kupmi. Prvým, ktorého dosadila štátna moc po uväznení riadneho spišského bupa Jána Vojtaššáka, bol Andrej Scheffer (1950 - 1968), „vlastenecký" kňaz. Od 2>któbra 1950 bol kapitulným vikárom Spišskej Kapituly (sedes oceupans)?' Andrej Seffer vo svojej servilnosti voči totalitnému režimu niekoľkokrát prekročí hranice elementárnych 

nej ľudskej slušnosti. Napríklad v Katolíckych novinách napísal ne žujúce vyznanie: „Našej vláde sa Honím ako poslušný syn. Vďačím jej za hlas k svojej voľbe."79 Scheffer písal tieto slová už ako aktívny člen KS strany bol od roku 1950 do roku 1961.™ Vrchol svojej nepochopiteľn štátostrane dosiahol Andrej Scheffer vo svojom smutne preslávenor ťanské Crédo, v ktorom definitívne zlikvidoval aj posledné zvyšky mi kňaza a vari aj vlastnej sebaúcty. Dňa 21. októbra 1968 sa svojej funk týždne na to zomrel.8'
Po abdikácii a smrti Andreja Scheffera bol za jeho nástupcu vym vembra 1968 nový dočasný ordinár Spišského biskupstva s právomoi vikára Dr. Jozef Ligoš (1968 - 1973).82 Dr. J. Ligoš bol ordinárom 1 čas piatich rokov stihol napraviť deformácie svojho smutne znám< A. Scheffera. Bol vzdelaný, dôsledný v liturgii a charizmatický v ľu sa zaslúženej úcte, rešpektu medzi kňažstvom aj obľúbenosti u spi mnohých rokoch zriadil súdny tribunál na riešenie predovšetkým r uz. Bol autorom homiletických príručiek, v ktorých publikoval aj v skú poéziu. V rokoch 1969 - 1971 zastával funkciu predsedu Slovensk misie; svojím dielom pomohol uvádzať do pastorácie závery Druhé koncilu na Slovensku.83
Mons. Dr. Jozef Ligoš v roku 1973 požiadal Apoštolskú stolicu o p prevedenie Spišskej diecézy, a kým boli pripravované, dňa 21. septen venska do Ríma prišla správa o jeho náhlej smrti."
Posledným administrátorom diecézy, nebiskupom, bol Štefan Ga Dňa 2. októbra 1973 bol menovaný za kapitulného vikára a dočasného diecézy. Túto funkciu zastával do 9. septembra 1989, keď bol vysvätí biskup. Štefan Garaj stál na čele Spišskej diecézy sedemnásť rokov, spravoval v najtvrdšom období normalizácie. Nehľadiac na osobm na levočskej púti 1984 Apoštolské bereve pápeža Jána Pavla II. o po ho kostola na Mariánskej hore ba Baziliku minor. Dňa 19. júna 1990 vol II. vymenoval za apoštolského protonotára supra numerum?s
Mons. Fi
117