Dnes sa zastavme pri postave svätého Jozefa. Veľmi často ho vnímame akoby len v pozadí: stojí pri jasliach, ide s Máriou, drží dieťa, mlčí. A práve tu je možno veľké nebezpečenstvo: myslieť si, že Jozef je iba vedľajšia postava. Ale evanjelium nám ukazuje niečo iné. Jozef nie je človek nepodstatný. Jozef je muž, na ktorom sa dá učiť, čo znamená veriť, milovať a žiť s Bohom.

Evanjelium ho nazýva spravodlivým mužom. To je veľmi krásne pomenovanie. Spravodlivý človek nie je len ten, kto plní príkazy a vyhýba sa zlu. Spravodlivý človek je ten, kto má usporiadané srdce. Je to človek, ktorý sa učí byť dobrý, pravdivý, čistý, verný. Jozef bol takýmto človekom. Nežil povrchne. Nežil len pre seba. Bol vnútorné poctivý.

A predsa evanjelium ukazuje, že ani ľudská dobrota sama nestačí. Nestačí byť iba slušným človekom. Nestačí mať dobré úmysly. Človek potrebuje ešte niečo viac: potrebuje sa otvoriť Bohu. A práve tu je Jozef veľkým učiteľom. On vie počúvať. Nehovorí veľa, ale vie načúvať. Boh k nemu prehovára, a Jozef sa neuzatvára. Nevraví: „Pane, toto sa mi nehodí. Toto mení moje plány. Toto je príliš ťažké.“ On sa nechá viesť.

Koľkokrát sme my presne opační. Hovoríme Bohu: „Ukáž mi svoju vôľu, ale nech sa veľmi nelíši od tej mojej.“ Prosíme o svetlo, ale len dovtedy, kým nás to nič nestojí. Jozef nás učí, že skutočná viera nie je len pekný pocit. Viera je ochota prijať aj to, čo sme si sami nenaplánovali. Viera je dôvera, že Boh vidí ďalej ako my.

Svätý Jozef je zároveň mužom činov. V evanjeliách nepočuť ani jedno jeho slovo. A predsa robí veľmi veľa. Keď treba, vstane. Keď treba, vezme Máriu k sebe. Keď treba, chráni dieťa. Keď treba, odchádza do Egypta. Keď treba, pracuje. Keď treba, nesie zodpovednosť. Jeho život nám hovorí, že láska nie je len o slovách. Pravá láska sa prejaví v starostlivosti, v vernosti, v ochote niesť bremeno každého dňa.

Dnes veľmi potrebujeme takýchto ľudí. Ľudí, ktorí nekričia, ale nesú. Ľudí, ktorí sa neukazujú, ale chránia. Ľudí, ktorí nechcú byť stále obdivovaní, ale sú spoľahliví. Svet často oslavuje hlučných, nápadných, úspešných. Boh si však často vyberá tých tichých, verných a pokorných. Takým bol Jozef.

A tu je pre nás dôležitá otázka: Pre koho som ja Jozefom? Komu dávam istotu? Koho chránim? Komu pomáham rásť? Kto môže pri mne cítiť bezpečie, pokoj, vernosť? Možno je to manželka, manžel, dieťa, rodič, priateľ, sused, človek v núdzi. Byť ako Jozef znamená nebyť stredobodom sveta, ale stať sa oporou pre druhých.

Svätý Jozef nás učí ešte jednu veľkú vec: že svätosť je často skrytá. Nie je hlučná. Nepotrebuje obdiv. Nepotrebuje potlesk. Svätosť sa niekedy ukrýva v tom, že človek poctivo pracuje, modlí sa, stará sa, mlčí, trpezlivo nesie ťažkosti a ostáva verný. Takáto svätosť možno nie je nápadná pred ľuďmi, ale je nesmierne vzácna pred Bohom.

Prosme dnes svätého Jozefa, aby vyprosoval aj nám srdce spravodlivé, otvorené Bohu a pripravené konať dobro. Aby sme vedeli viac počúvať než hovoriť, viac slúžiť než sa presadzovať, viac chrániť než vlastniť. A aby sme pochopili, že aj náš tichý, verný život môže byť v Božích rukách veľkým dielom.

Lebo svätosť často nerobí hluk. Ale nesie svet.

Svätý Jozef - oroduj za nás!