Abraháma Boh povolal, aby opustil svoju krajinu a vydal sa na cestu do neznáma (Gn 12, 1 – 4). Tento starobylý biblický príbeh je veľmi aktuálny aj pre dnešného človeka.

Abrahám zanechal všetko, čo mu dávalo istotu: rodinu, krajinu, kultúru i spôsob života. Napriek tomu dôveroval Bohu a vykročil na cestu. Práve preto ho tradícia nazýva otcom viery. Jeho príbeh nám pripomína, že čím menej sa držíme len vonkajších istôt, tým viac priestoru dávame Bohu v našom živote.

Bohu sa páči naša dôvera. Je to podobné ako pri malom dieťati, ktoré sa odhodlá urobiť prvé kroky do náručia rodiča. Boh takúto dôveru odmeňuje svojou blízkosťou a prítomnosťou.

Abrahám však nebol dokonalý. Aj on prežíval pochybnosti a skúšky. Biblia hovorí o mnohých ťažkostiach, ktoré musel prekonať. Skúšky však pomáhajú človeku rásť a dozrievať vo viere.

Aj dnes mnohí ľudia opúšťajú svoje domovy: kvôli práci, štúdiu alebo vojnám. Každý z nás však môže kráčať životom podobne ako Abrahám: s dôverou, že Boh nás vedie.

Najdôležitejšie totiž nie sú vonkajšie istoty, ktoré sa môžu časom stratiť. Skutočnou istotou je Boh v našom srdci. Keď mu dáme v živote miesto, naše putovanie sa stáva cestou plnou nádeje.