Výchova detí vo viere je jednou z najkrajších, ale aj najzodpovednejších úloh rodičov. Dôležitým nástrojom pri tejto výchove je Sväté písmo. Spoločné čítanie Biblie môže byť pre rodinu vzácnym a posvätným časom.
Spoločné čítanie Svätého písma má veľký význam. Pomáha rodine tráviť čas spolu, vedie deti k poznaniu Boha a môže sa stať základom ich osobnej viery. Ak deti zažijú, že Biblia patrí do každodenného života rodiny, je veľká nádej, že ju budú raz otvárať aj vo svojich vlastných rodinách.
Pri výbere Biblie pre deti je dôležité zohľadniť vek dieťaťa. Menšie deti lepšie prijímajú ilustrované biblické príbehy
- Návštevy: 0
V živote každého človeka prichádzajú chvíle bezmocnosti a bezradnosti. Sú to situácie, keď si uvedomujeme, že nie sme pánmi svojho života. Práve v takých chvíľach však môže v našom srdci rásť pravá nádej.
Apoštol Pavol píše v Liste Rimanom: „Nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach.“ Prameňom kresťanskej nádeje je teda Božia láska, ktorú nám zjavil Ježiš Kristus. On za nás zomrel a
- Návštevy: 0
Abraháma Boh povolal, aby opustil svoju krajinu a vydal sa na cestu do neznáma (Gn 12, 1 – 4). Tento starobylý biblický príbeh je veľmi aktuálny aj pre dnešného človeka.
Abrahám zanechal všetko, čo mu dávalo istotu: rodinu, krajinu, kultúru i spôsob života. Napriek tomu dôveroval Bohu a vykročil na cestu. Práve preto ho tradícia nazýva otcom viery. Jeho príbeh nám pripomína, že čím menej sa držíme len vonkajších istôt, tým viac priestoru dávame Bohu v našom živote.
- Návštevy: 0
„Neznepokojujte sa o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa postará sám o seba“ (Mt 6,34).
Tieto Ježišove slová sú veľmi aktuálne aj pre dnešného človeka. Mnoho ľudí dnes prežíva strach z budúcnosti – z finančnej situácie, zo spoločenských nepokojov alebo zo zmien vo svete.
Človek však nežije v budúcnosti, ale tu a teraz. Jediný spôsob, ako môžeme ovplyvniť zajtrajšok, je konať dobre v prítomnosti.
Neustále premýšľanie o možných
- Návštevy: 0
Cirkev hovorí jasne o „nevyhnutnom minime“
Mnohí veriaci majú pocit viny, že sa modlia málo. Zdá sa im, že ich modlitba je príliš krátka, nesústredená alebo nepravidelná. Pýtajú sa preto: koľko modlitby vlastne stačí? Existuje nejaké minimum, ktoré kresťan musí splniť?
Modlitba nie je povinnosť, ale vzťah
Najskôr je dôležité pochopiť jednu vec: modlitba nie je len povinnosť alebo zoznam úloh. Je to stretnutie človeka s Bohom. Tak ako v každom vzťahu, dôležitá nie je len dĺžka rozhovoru, ale najmä úprimnosť srdca. Cirkev nás nevolá k tomu, aby sme sa modlili len z povinnosti, ale aby sme si vytvárali živý vzťah s Bohom. Modlitba je chvíľa, keď Bohu otvárame svoje srdce – ďakujeme, prosíme, ľutujeme alebo jednoducho s ním zostávame v tichu.
- Návštevy: 2
Pane Ježišu,
prosím ťa o milosť odpustenia všetkým, ktorí mi ublížili a spôsobili mi utrpenie (vymenuj ich).
Prosím ťa, udeľ mi milosť bezpodmienečného odpustenia (vyslov meno človeka), ktorému sa mi odpúšťa najťažšie.
Pane Ježišu, silou tvojej odpúšťajúcej lásky, ktorú na nás vylievaš z kríža, a rozhodnutím svojej vôle z hĺbky srdca odpúšťam (meno človeka) všetky zranenia, ktoré mi spôsobil/spôsobila.
Požehnaj ho/ju a uveď ho/ju do neba.
Pane Ježišu, zároveň prosím o odpustenie všetkých ľudí, ktorým som akýmkoľvek spôsobom ublížil/ublížila.
Pane, ďakujem ti za to, že ma teraz oslobodzuješ od veľkého zla, akým je neodpustenie.
Nech ma tvoj Svätý Duch naplní svetlom lásky a pokoja.
Nech uzdraví moje city a všetky rany môjho srdca.
Amen.
- Návštevy: 12
Svedectvo kňaza otca Miroslawa Piatkowského SVD:
Aby sme mohli odpustiť, potrebujeme „silu zhora“, ako som to zistil z vlastnej skúsenosti.
Dva roky po mojom vysvätení, keď som pracoval na misii v argentínskych Andách, bol môj otec zavraždený v Poľsku počas útoku v škole. V ten deň mal službu ako kurič ústredného kúrenia.
V tom čase som sa ako kňaz nezamýšľal nad tým, prečo by som mal milovať svojho nepriateľa. Odpoveď som poznal veľmi dobre, ale nevedel som, kde nájsť silu odpustiť vrahovi a dokonca ho požehnať. Navyše som premýšľal aj nad tým,
- Návštevy: 10
