Uncategorised
Drahí bratia a sestry, predovšetkým vy, naši drahí starí rodičia a seniori,
v dnešnú nedeľu, 26. júla 2026, sa celá Cirkev spája pri slávení Šiesteho svetového dňa starých rodičov a seniorov. Svätý Otec Lev XIV. nám pre tento rok predkladá hlboké motto, ktoré pochádza z Knihy proroka Izaiáša: „Ja nikdy nezabudnem na teba“ (porov. Iz 49,15). Tieto slová nie sú len básnickým vyjadrením. Sú to slová živého Boha, ktorý sa nimi prihovára človeku v momente, keď sa cíti opustený, slabý a zatlačený na okraj spoločnosti.
Skôr než sa však zamyslíme nad tým, čo staroba znamená pre nás a pre naše rodiny, chcem pripomenúť to najdôležitejšie: človek nebol stvorený pre seba samého, ale pre Boha. Katechizmus i celá tradícia Cirkvi nás učí, že cieľom ľudského života
je poznávať Boha, milovať ho, slúžiť mu v tomto živote a byť s ním navždy šťastný
v budúcom živote. Toto je aj kľúč, ktorým máme čítať tajomstvo staroby: nie ako ľudský problém, ktorý treba spoločensky vyriešiť, ale ako etapu putovania k Bohu, ktorá má svoj vlastný, nezastupiteľný zmysel v Božom pláne spásy.
V dnešnom svete, ktorý je často posadnutý produktivitou, rýchlosťou
a vonkajším výkonom, sa staroba neraz vníma ako bremeno. Prorok Izaiáš však odpovedá na ľudskú úzkosť obrazom, ktorý prekonáva aj tú najsilnejšiu pozemskú lásku: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa...? I keby ona zabudla, ja nezabudnem
na teba“ (Iz 49,15). Boh nezabúda. Boh neodpisuje človeka preto, že mu ubúdajú fyzické sily alebo že už neprispieva k ekonomickému rastu. Hodnota človeka nespočíva v tom, čo dokáže vykonať, ale v tom, že je Bohom milovaný a povolaný
k večnému životu s ním – a na túto pravdu odpovedá vernosťou, modlitbou a láskou
v každej chvíli svojho života, aj vtedy, keď telesné sily ubúdajú.
Úctu k starobe a jej nezastupiteľné miesto v Cirkvi nachádzame od počiatkov kresťanstva. Svätý Ján Zlatoústy, veľký učiteľ Cirkvi, vo svojich homíliách pripomínal: „Staroba otcov totiž nie je slabosťou tela, ale zrelosťou mysle. Ich sivé vlasy sú svedectvom o bohatej žatve skúseností. Mladí ľudia preto nemajú hľadieť
na ich klesajúce sily, ale majú pristupovať k ich múdrosti ako k čistému prameňu,
z ktorého načerpajú silu pre svoje vlastné zápasy“ (Sv. Ján Zlatoústy, Homílie
na Knihu Genezis, 34). Cirkevní otcovia vnímali seniorov ako strážcov pamäti.
Bez pamäti niet identity a bez identity niet budúcnosti.
Starí rodičia sú tými, ktorí držia v rukách síce neviditeľné, ale zato pevné nite viery. Koľkí z nás by dnes nesedeli v kostolných laviciach, keby nebolo tichej modlitby starej mamy, jej krížika na čelo pred spaním alebo trpezlivého rozprávania starého otca o Bohu a dejinách ich života? Vy, drahí seniori, ste živou tradíciou našich rodín a našej milovanej Trnavskej arcidiecézy. Vaše vrásky nie sú znakom úpadku,
ale historickou knihou prežitých milostí, obetí a vernosti.
Keď hľadáme odpoveď na otázku, aký zmysel má život človeka, ktorý už stratil fyzickú silu, Cirkev nám ponúka svedectvo svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša, nám viac známej ako svätej Terezky Ježiškovej. Ešte v plnej sile svojho rehoľného života napísala: „Mojím povolaním je láska. V srdci Cirkvi, mojej matky, budem láskou.“ Neskôr, v poslednom období svojho pozemského putovania, bola Terezka pripútaná
na lôžko v hrozných bolestiach spôsobených tuberkulózou. Nedokázala už chodiť, nemohla pracovať v kláštornej záhrade ani vyučovať mladé novicky. Z ľudského pohľadu bola akoby úplne neužitočná.
Ale práve slová, ktoré vyslovila, keď bola ešte pri plnej sile, sa v čase jej choroby a utrpenia naplnili do poslednej bodky. Nezatrpkla. Svoj kašeľ, horúčky
a slabosť premieňala na modlitbu za misionárov v Ázii a Afrike, ktorých nikdy osobne nestretla, a za kňazov, ktorí denne zápasili v pastorácii. Podobne ako Kristus na kríži, aj ona svoje utrpenie neniesla márne, ale spojila ho s obetou Vykupiteľa. Svätý Pavol nám pripomína: „...na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre je-ho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol 1,24). Preto ju neskôr pápež Pius XI. vyhlásil za hlav-nú patrónku misií na celom svete – ženu, ktorá nikdy neopustila brány svojho kláštora a záver života prežila na lôžku, avšak jej duchovná plodnosť siahala až na kraj sveta.
Tento historický fakt, drahí seniori, chorí a trpiaci, je určený práve vám. Spoločnosť a rodina stoja na vašich modlitbách. Možno už nevládzete pracovať na po-liach, v továrňach či úradoch. Ale vaša misia v Cirkvi sa nekončí, ona sa mení
a prehlbuje. Ste apoštolmi modlitby. Vaša obeta na lôžku choroby, spojená s obetou Ježiša Krista a obetovaná za vaše deti, vnúčatá, za našu Trnavskú arcidiecézu a za no-vých kňazov, má pred Bohom nevyčísliteľnú, spásonosnú hodnotu.
Obraciam sa s naliehavou prosbou aj na vás, mladí priatelia, otcovia a matky rodín. Slová „Ja nikdy nezabudnem na teba,“ musíme premeniť na naše skutky. Boh na našich starých rodičov nezabúda. Žiaľ, my na nich občas v zhone života zabúdame. Pápež František opakovane varoval pred „kultúrou vyraďovania“ – kultúrou,
ktorá odsúva na okraj tých, ktorí sa v očiach sveta stali „neužitočnými“. Svätý Otec Lev XIV. toto varovanie prevzal a pripomína nám ho aj dnes: seniori nepotrebujú len materiálne zabezpečenie či sociálne dávky. Potrebujú náš čas, našu prítomnosť a naše ucho, ktoré sa k nim priblíži, aby ich vypočulo.
Prosím vás, nenechávajte starých rodičov osamelých. Navštívte ich nielen dnes, ale pravidelne. Zdvihnite telefón. Posaďte sa k nim a pýtajte sa na ich minulosť. Keď mladá generácia s úctou načúva staršej, otvára sa jej pôsobeniu a starí rodičia sa tak stávajú živými nástrojmi, cez ktoré Boh odovzdáva mladým svoje prisľúbenia.
Drahí naši starí rodičia, chorí a osamelí seniori v našich domovoch i liečebných ústavoch, keď na vás doľahne pocit neužitočnosti, smútok za odídenými rovesníkmi
či úzkosť z choroby, započúvajte sa do Božieho prísľubu: „Ja nikdy nezabudnem
na teba“. Svätá Cirkev vás miluje, potrebuje vás a spolieha sa na vás.
Nech je vám oporou aj príklad svätej Terezky, ktorá svoj pozemský život prežívala s hlbokou dôverou v Boha a vo všetkom sa spoliehala na jeho nekonečnú lásku. Nech aj vaše dni, či sú naplnené radosťou, tichom, skúškami alebo bolesťou, osvecuje tá istá nádej, že Pán je vám neustále nablízku, sprevádza vás na každom kroku a vedie vás k plnosti života vo svojom kráľovstve.
Zo srdca vám ďakujem za každé jedno svedectvo viery, za každú prebdenú noc pri modlitbe svätého ruženca, za vašu trpezlivosť a lásku. V mene celej našej Trnavskej arcidiecézy vám vyprosujem od Nebeského Otca pevné zdravie, útechu
v bolestiach, pokoj v srdci a predovšetkým živú nádej na večný život. Nech vás spre-vádza mocný príhovor svätého Joachima a svätej Anny, Ježišových starých rodičov.
Na znak blízkosti, vďačnosti a duchovnej jednoty vám všetkým zo srdca udeľu-jem svoje otcovské a pastierske požehnanie v mene + Otca + i Syna + i Ducha Svätého.
X Ján Orosch, trnavský arcibiskup
- Návštevy: 13
Vysvetlenie ako bude prebiehať krst staršiemu dieťaťu - cca 8 rokov
Krst je veľmi pekná a dôležitá chvíľa. Boh ti pri ňom chce povedať: „Mám ťa rád, patríš ku mne a chcem byť stále s tebou.“
- Privítanie a otázky
Na začiatku ťa kňaz privíta a opýta sa, ako sa voláš a čo si želáš.
Ty odpovieš, že chceš prijať krst.
Kňaz sa môže opýtať aj tvojich rodičov a krstných rodičov, či ti chcú pomáhať poznávať Pána Ježiša, modliť sa a žiť ako kresťan.
- Znak kríža
Kňaz ti urobí na čele malý krížik. Potom ti môžu krížik urobiť aj rodičia a krstní rodičia.
Kríž je znamením Pána Ježiša. Znamená, že mu patríš a že ťa bude sprevádzať a chrániť.
- Počúvanie Božieho slova
Potom si vypočujeme čítanie zo Svätého písma.
Boh k nám cez Sväté písmo hovorí. Pripomína nám, že nás má rád a pozýva nás, aby sme žili dobre, pomáhali druhým a odpúšťali.
- Modlitba a pomazanie olejom
Kňaz sa bude modliť, aby ťa Boh chránil pred zlom a pomáhal ti robiť dobré rozhodnutia.
Potom ťa môže na hrudi pomazať posväteným olejom. Olej je znamením sily. Boh ti chce dať silu, aby si dokázal robiť dobro, aj keď to niekedy nebude jednoduché.
- Požehnanie vody
Kňaz sa pomodlí nad vodou, ktorou budeš pokrstený.
Voda umýva a dáva život. Krstná voda znamená, že Boh ti dáva nový život a odpúšťa ti hriechy.
- Zrieknutie sa zla a vyznanie viery
Kňaz sa ťa opýta, či sa zriekaš zla a hriechu. To znamená, či nechceš vedome robiť zlé veci.
Potom sa ťa opýta, či veríš v Boha Otca, v Pána Ježiša a v Ducha Svätého.
Na otázky odpovieš: „Verím.“
Nemusíš rozumieť úplne všetkému. Dôležité je, že chceš Boha poznávať, dôverovať mu a učiť sa žiť podľa jeho slov.
- Samotný krst
Potom príde najdôležitejšia chvíľa.
Kňaz ti trikrát naleje na hlavu vodu a povie:
„Meno, ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“
V tej chvíli budeš pokrstený. Staneš sa Božím dieťaťom a členom veľkej rodiny Cirkvi.
- Pomazanie krizmou
Po krste ťa kňaz pomaže na temene hlavy voňavým olejom, ktorý sa volá krizma.
Toto pomazanie znamená, že ti Boh dáva svojho Ducha a zveruje ti krásnu úlohu: žiť ako Ježišov učeník a prinášať dobro ľuďom okolo seba.
- Biele rúcho
Dostaneš biele rúcho alebo bielu košieľku.
Biela farba znamená čistotu, radosť a nový život. Pripomína, že po krste patríš Kristovi a máš sa snažiť žiť s dobrým a čistým srdcom.
- Krstná svieca
Od veľkonočnej sviece sa zapáli tvoja krstná svieca.
Svetlo znamená Pána Ježiša. Ježiš chce byť svetlom na tvojej ceste, aby si vedel rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé.
Aj ty máš byť svetlom pre druhých: dobrým slovom, pomocou, úsmevom a odpustením.
- Modlitba Otče náš a požehnanie
Na záver sa všetci spoločne pomodlíme modlitbu Otče náš.
Kňaz potom požehná teba, tvojich rodičov, krstných rodičov a všetkých prítomných.
Krstom sa tvoja cesta s Bohom nekončí. Práve sa začína. Budeš sa ďalej učiť modliť, spoznávať Ježiša, chodiť na svätú omšu a pripravovať sa na prvé sväté prijímanie.
Nemusíš sa báť. Počas obradu ti kňaz vždy povie, čo máš urobiť a čo máš odpovedať.
Pri osobnej príprave je dobré nechať dieťa nacvičiť najmä odpovede „Chcem“, „Zriekam“ a „Verím“.
- Návštevy: 7
- V mene Otca i Syna † i Ducha Svätého.
Ľ. Amen.
K. Pán s vami.
Ľ. I s duchom tvojím.
Kňaz pozdraví prítomných takto alebo podobne:
Drahí bratia a sestry, aj keď naše srdcia napĺňa smútok, v nádeji stojíme pri rakve nášho zomrelého brata M. (našej zomrelej sestry M.).
V duchu kresťanskej lásky, ktorá nám káže pochovávať mŕtvych, preukazujeme úctu telu, ktoré bolo príbytkom nesmrteľnej duše.
Prišli sme sa s naším bratom (našou sestrou) rozlúčiť a jeho (jej) telo uložiť na dočasný odpočinok (do zeme, z ktorej bolo vzaté,) v nádeji na vzkriesenie.
Povzbudzujme sa slovami Písma:
Pán Ježiš hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ (Mt11, 28)
A môže pokropiť a incenzovať rakvu s telom zomrelého.
Modlime sa za zomrelých veriacich.
Speváci spolu s ľudom pokračujú:
Odpočinutie večné daj mu (jej, im), Pane,
a svetlo večné nech mu (jej, im) svieti.
Nasleduje spev žalmu s antifónou: Z HLBOČÍN VOLÁM K TEBE PANE
Z hlbočín volám k tebe, Pane, ó, Pane,
počuj môj hlas, z hlbočín volám k tebe, Pane.
ŽALM 130
- Z hlbočín volám k tebe, Pane,
ó, Pane, počuj môj hlas,
maj svoje uši nachýlené
na moje prosby hlasité.
Keby si, Pane, zachovával neprávosti v pamäti,
Pane, kto obstojí?
Už ma obkľúčili, smrteľné stony
úzkosti zahrobia, už ma obkľúčili.
- Lež u teba je odpustenie hriechov,
aby sa s úctou tebe slúžilo.
Ja dúfam v Pána,
dúfa duša moja v jeho slovo.
Vyčkáva duša moja Pána, väčšmi,
než dennicu strážcovia.
Už ma obkľúčili, smrteľné stony
úzkosti záhrobia, už ma obkľúčili.
- Väčšmi, než na dennicu strážcovia,
vyčkáva ľud Boží na Pána.
Lebo je pri Pánovi milosrdenstvo
a hojné vykúpenie u neho.
Odpočinutie večné daj mu (jej) Pane,
a svetlo večné nech mu (jej) svieti.
Už ma obkľúčili, smrteľné stony
úzkosti záhrobia, už ma obkľúčili.
MODLITBA
- Modlime sa.
Bože, všemohúci Otec,
veríme, že tvoj Syn umrel a vstal z mŕtvych;
pre toto tajomstvo ťa prosíme,
aby tvoj služobník M. (tvoja služobnica M.)
v ňom dosiahol (dosiahla) aj vzkriesenie.
Skrze Krista, nášho Pána.
Ľ. Amen.
Po tejto modlitbe sa môže pridať modlitba za smútiacich:
- Milosrdný Otče, Bože všetkej útechy,
ty nás miluješ láskou večnou,
ty meníš súmrak smrti na svitanie života;
prosíme ťa,
zhliadni na bolesť a plač svojich služobníkov.
(Buď nám útočiskom a silou
a pozdvihni nás z temnôt tohto smútku a bolesti
k svetlu a pokoju tvojej prítomnosti.)
A pretože tvoj Syn, náš Pán,
svojou smrťou zničil našu smrť
a svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život,
pomôž nám verne kráčať za ním,
aby sme sa po skončení smrteľného života
mohli stretnúť s našimi bratmi a sestrami tam,
kde sa nám zotrú z očí všetky slzy.
Skrze Krista, nášho Pána.
Ľ. Amen.
LITURGIA SLOVA
PRVÉ ČÍTANIE
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Filipanom
Bratia, naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista.
On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.
Počuli sme Božie slovo.
Verím, že môj Vykupiteľ žije, verím, že v posledný deň vstanem z prachu zeme.
Vstanem z mŕtych a uvidím Boha, svojho Spasiteľa.
Ja ho uvidím, uvidím ho na vlastné oči.
Vstanem z mŕtych a uvidím Boha, svojho Spasiteľa.
Hlboko v srdci mám túto svoju nádej.
Vstanem z mŕtych a uvidím Boha, svojho Spasiteľa.
SPEV PRED EVANJELIOM
Aleluja, aleluja, aleluja. –
Ja som vzkriesenie a život, hovorí Pán, kto verí vo mňa, nezomrie naveky.
V Pôstnom období:
Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy. –
Ja som vzkriesenie a život, hovorí Pán, kto verí vo mňa, nezomrie naveky.
Tu uvedený responzóriový žalm (Jób 1 9 ,1. 23 - 27a) a verš pred evanjeliom (Jn 11, 25a. 26) možno spievať aj pri výbere iných čítaní.
EVANJELIUM
† Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána
Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“
Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“
Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“
Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“
Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“
Počuli sme slovo Pánovo.
SPOLOČNÁ MODLITBA VERIACICH
Bratia a sestry, s dôverou vzývajme všemohúceho Boha za spásu živých i mŕtvych, veď on vzkriesil svojho Syna Ježiša Krista.
1. Bože, nášmu zomrelému bratovi M.
(našej zomrelej sestre M.)
si v krste otvoril bránu večného života;
dobrotivo mu (jej) udeľ
večné spoločenstvo so svätými.
2. Otče, náš zomrelý brat (naša zomrelá sestra) prijal(a)
telo Kristovo, chlieb večného života;
vzkries jeho (jej) telo v posledný deň na večnú slávu.
3. Pane, prosíme ťa za duše našich bratov a sestier,
príbuzných a dobrodincov;
daj im odmenu za dobro, ktoré nám preukázali.
4. Prosíme ťa za všetkých,
ktorí zomreli v nádeji na vzkriesenie;
prijmi ich do svojho svetla a ukáž im svoju tvár.
5. Prosíme ťa za nás všetkých,
ktorí sme sa tu zišli s vierou a láskou;
zhromaždi nás raz aj vo svojom kráľovstve.
Bože Otče, vypočuj naše pokorné prosby
za spásu duší našich bratov a sestier.
Odpusť im hriechy a daj im účasť na večnej spáse.
Skrze Krista, nášho Pána.
Ak je obrad bez omše:
Všemohúci Boh vzkriesil z mŕtvych Ježiša Krista a oživí aj naše smrteľné telá. Prosme ho za spásu nášho brata M. (našej sestry M.) a modlime sa, ako nás naučil náš Pán:
Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa meno tvoje,
príď kráľovstvo tvoje,
buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes
a odpusť nám naše viny,
ako i my odpúšťame svojim vinníkom,
a neuveď nás do pokušenia
ale zbav nás Zlého. Amen.
ZÁVEREČNÉ OBRADY
POSLEDNÉ ODPORÚČANIE
Kresťanským pohrebom preukazujeme mŕtvemu ľudskému telu príslušnú úctu.
Pritom s dôverou prosíme Boha, ktorému všetko žije,
aby pripojil dušu nášho brata M. (našej sestry M.) k svätým a vyvoleným
a aby jeho (jej) porušené telo, ktoré pochovávame, vzkriesil dokonalé a sväté.
Nech mu (jej) je Pán pri súde milosrdný.
Nech si zaslúži požívať večnú blaženosť v spoločenstve svätých a v sprievode večného Kráľa.
Modlime sa, aby Kristus, dobrý pastier, ktorý dal život za nás, zmieril nášho brata M. (našu sestru M.) s Otcom, zbavil ho (ju) všetkých trestov za hriechy a vzal ho (ju) do svojho náručia.
Svätí Boží, príďte na pomoc,
anjeli Pánovi, ponáhľajte sa v ústrety.
Vezmite túto dušu a zaveďte ju pred tvár Najvyššieho.
Nech ťa príjme Kristus, ktorý ťa povolal
a nech ťa anjeli vovedú do lona Abrahámovho.
Vezmite túto dušu a zaveďte ju pred tvár Najvyššieho.
Odpočinutie večné daj mu (jej) Pane
a svetlo večné nech mu (jej) svieti.
A zaveďte ju pred tvár Najvyššieho.
ODPORÚČAJÚCA MODLITBA
Modlime sa.
Odporúčame ti. Pane, dušu tvojho služobníka M.
(tvojej služobnice M.)
ktorý(á) už opustil(a) tento svet.
Pre svoje láskavé milosrdenstvo odpusť mu (jej) viny,
ktorých sa dopustil(a) z ľudskej krehkosti.
O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána.
Ľ. Amen.
VYNÁŠANIE RAKVY Do raja večného
Do raja večného nech ťa sprevádzajú anjeli,
nech ťa tam príjmu mučeníci
a privedú do nebeskej vlasti.
Nech ťa privíta zbor anjelov,
aby si s Lazárom, kedysi chudobným,
mal život večný.
POŽEHNANIE HROBU
Modlime sa.
Bože, ty si od základov vybudoval zem,
stvoril nebesia a hviezdam určil presnú dráhu;
ty si vyslobodil človeka zo zajatia smrti
a dal si mu vo sviatosti krstu nový život;
ty si poslal nášho Pána Ježiša Krista,
aby zničil putá smrti;
ty si ho vzkriesil a dal si mu moc
prebudiť k životu všetkých, ktorí v neho verili.
Požehnaj † tento hrob,
aby v ňom tvoj služobník M.
(tvoja služobnica M.)
pokojne odpočíval(a) pod tvojou ochranou
a aby sa raz dočkal(a) slávneho vzkriesenia.
Skrze Krista, nášho Pána.
Ľ. Amen.
POCHOVANIE TELA
Všemohúci Boh povolal z tohto sveta k sebe nášho brata M.
(našu sestru M.).
Jeho (jej) telo ukladáme do hrobu,
aby sa vrátilo do zeme, z ktorej bolo vzaté.
Kristus, ktorý vstal z mŕtvych,
pretvorí raz naše smrteľné telo,
aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.
Preto odporúčame nášho brata M.
(našu sestru M.) Pánovi,
aby ho (ju) vzal do svojho pokoja
a aby jeho (jej) telo vzkriesil,
keď príde deň posledný.
Nasleduje antifóna Ja som vzkriesenie a život, počas ktorej kňaz pokropí rakvu nad hrobom požehnanou vodou, prípadne ju aj incenzuje. Antifónu možno podľa potreby opakovať.
Potom nasleduje modlitba.
Ja som Vzkriesenie a Život,
kto verí vo mňa,
žiť bude aj keď zomrie.
A nik nezomrie naveky,
kto žije a verí vo mňa.
MODLITBA
Bože, ty si náš život a naše vzkriesenie,
ty sa neodvraciaš od nikoho, kto ťa prosí;
vyslyš nás, hriešnych,
keď sa utiekame k tebe vo svojom zármutku;
prosíme ťa,
uveď svojho služobníka M.
(svoju služobnicu M.)
zbaveného (zbavenú) večnej smrti,
do radosti nebeského raja medzi svojich svätých.
Skrze Krista, nášho Pána.
Ľ. Amen.
PROSBA K PANNE MÁRII
A teraz sa obráťme s prosbou za nášho brata M. (našu sestru M.) k Panne Márii:
Potom sa pridá táto modlitba:
- Rozpomeň sa, Mária, Matka bolestná,
ako si stála pod krížom žalostná,
keď na ňom Syn Boží a tvoj za našu spásu umieral.
Pre bolesti, ktoré si tam prežívala,
láskavo oroduj za nášho brata M. (našu sestru M.)
pred trónom milosrdenstva.
Ľ. Amen.
ZÁVEREČNÉ POŽEHNANIE
Odpočinutie večné daj mu (jej), Pane.
Ľ. A svetlo večné nech mu (jej) svieti.
Nech odpočíva † v pokoji.
Ľ. Amen.
Aj duše všetkých zomrelých veriacich pre Božie milosrdenstvo nech odpočívajú v pokoji.
Ľ. Amen.
PREPUSTENIE A POŽEHNANIE
Potom celebrant, ak to uzná za vhodné, rozpustí zhromaždenie požehnaním prítomných.
Pán s vami.
Ľ. I s duchom tvojím.
Nech vás žehná a poteší Boh, ktorý vo svojej nevýslovnej dobrote stvoril človeka a zmŕtvychvstaním svojho milovaného Syna dal veriacim nádej na vzkriesenie.
Ľ. Amen.
Nech nám, žijúcim tu na zemi, odpustí hriechy a všetkých zomrelých nech prijme do vlasti svetla a pokoja.
Ľ. Amen.
Nech vás všetkých privedie do večnej radosti s Kristom, o ktorom pevne veríme, že víťazne vstal z mŕtvych.
Ľ. Amen.
A požehnanie všemohúceho Boha Otca i Syna † i Ducha Svätého nech zostúpi na vás a zostane vždy s vami.
Ľ. Amen.
Choďte v mene Božom.
Ľ. Bohu vďaka.
- Návštevy: 7
Strana 5 z 5