Uncategorised
Drahí bratia a sestry, predovšetkým vy, naši drahí starí rodičia a seniori,
v dnešnú nedeľu, 26. júla 2026, sa celá Cirkev spája pri slávení Šiesteho svetového dňa starých rodičov a seniorov. Svätý Otec Lev XIV. nám pre tento rok predkladá hlboké motto, ktoré pochádza z Knihy proroka Izaiáša: „Ja nikdy nezabudnem na teba“ (porov. Iz 49,15). Tieto slová nie sú len básnickým vyjadrením. Sú to slová živého Boha, ktorý sa nimi prihovára človeku v momente, keď sa cíti opustený, slabý a zatlačený na okraj spoločnosti.
Skôr než sa však zamyslíme nad tým, čo staroba znamená pre nás a pre naše rodiny, chcem pripomenúť to najdôležitejšie: človek nebol stvorený pre seba samého, ale pre Boha. Katechizmus i celá tradícia Cirkvi nás učí, že cieľom ľudského života
je poznávať Boha, milovať ho, slúžiť mu v tomto živote a byť s ním navždy šťastný
v budúcom živote. Toto je aj kľúč, ktorým máme čítať tajomstvo staroby: nie ako ľudský problém, ktorý treba spoločensky vyriešiť, ale ako etapu putovania k Bohu, ktorá má svoj vlastný, nezastupiteľný zmysel v Božom pláne spásy.
V dnešnom svete, ktorý je často posadnutý produktivitou, rýchlosťou
a vonkajším výkonom, sa staroba neraz vníma ako bremeno. Prorok Izaiáš však odpovedá na ľudskú úzkosť obrazom, ktorý prekonáva aj tú najsilnejšiu pozemskú lásku: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa...? I keby ona zabudla, ja nezabudnem
na teba“ (Iz 49,15). Boh nezabúda. Boh neodpisuje človeka preto, že mu ubúdajú fyzické sily alebo že už neprispieva k ekonomickému rastu. Hodnota človeka nespočíva v tom, čo dokáže vykonať, ale v tom, že je Bohom milovaný a povolaný
k večnému životu s ním – a na túto pravdu odpovedá vernosťou, modlitbou a láskou
v každej chvíli svojho života, aj vtedy, keď telesné sily ubúdajú.
Úctu k starobe a jej nezastupiteľné miesto v Cirkvi nachádzame od počiatkov kresťanstva. Svätý Ján Zlatoústy, veľký učiteľ Cirkvi, vo svojich homíliách pripomínal: „Staroba otcov totiž nie je slabosťou tela, ale zrelosťou mysle. Ich sivé vlasy sú svedectvom o bohatej žatve skúseností. Mladí ľudia preto nemajú hľadieť
na ich klesajúce sily, ale majú pristupovať k ich múdrosti ako k čistému prameňu,
z ktorého načerpajú silu pre svoje vlastné zápasy“ (Sv. Ján Zlatoústy, Homílie
na Knihu Genezis, 34). Cirkevní otcovia vnímali seniorov ako strážcov pamäti.
Bez pamäti niet identity a bez identity niet budúcnosti.
Starí rodičia sú tými, ktorí držia v rukách síce neviditeľné, ale zato pevné nite viery. Koľkí z nás by dnes nesedeli v kostolných laviciach, keby nebolo tichej modlitby starej mamy, jej krížika na čelo pred spaním alebo trpezlivého rozprávania starého otca o Bohu a dejinách ich života? Vy, drahí seniori, ste živou tradíciou našich rodín a našej milovanej Trnavskej arcidiecézy. Vaše vrásky nie sú znakom úpadku,
ale historickou knihou prežitých milostí, obetí a vernosti.
Keď hľadáme odpoveď na otázku, aký zmysel má život človeka, ktorý už stratil fyzickú silu, Cirkev nám ponúka svedectvo svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša, nám viac známej ako svätej Terezky Ježiškovej. Ešte v plnej sile svojho rehoľného života napísala: „Mojím povolaním je láska. V srdci Cirkvi, mojej matky, budem láskou.“ Neskôr, v poslednom období svojho pozemského putovania, bola Terezka pripútaná
na lôžko v hrozných bolestiach spôsobených tuberkulózou. Nedokázala už chodiť, nemohla pracovať v kláštornej záhrade ani vyučovať mladé novicky. Z ľudského pohľadu bola akoby úplne neužitočná.
Ale práve slová, ktoré vyslovila, keď bola ešte pri plnej sile, sa v čase jej choroby a utrpenia naplnili do poslednej bodky. Nezatrpkla. Svoj kašeľ, horúčky
a slabosť premieňala na modlitbu za misionárov v Ázii a Afrike, ktorých nikdy osobne nestretla, a za kňazov, ktorí denne zápasili v pastorácii. Podobne ako Kristus na kríži, aj ona svoje utrpenie neniesla márne, ale spojila ho s obetou Vykupiteľa. Svätý Pavol nám pripomína: „...na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre je-ho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol 1,24). Preto ju neskôr pápež Pius XI. vyhlásil za hlav-nú patrónku misií na celom svete – ženu, ktorá nikdy neopustila brány svojho kláštora a záver života prežila na lôžku, avšak jej duchovná plodnosť siahala až na kraj sveta.
Tento historický fakt, drahí seniori, chorí a trpiaci, je určený práve vám. Spoločnosť a rodina stoja na vašich modlitbách. Možno už nevládzete pracovať na po-liach, v továrňach či úradoch. Ale vaša misia v Cirkvi sa nekončí, ona sa mení
a prehlbuje. Ste apoštolmi modlitby. Vaša obeta na lôžku choroby, spojená s obetou Ježiša Krista a obetovaná za vaše deti, vnúčatá, za našu Trnavskú arcidiecézu a za no-vých kňazov, má pred Bohom nevyčísliteľnú, spásonosnú hodnotu.
Obraciam sa s naliehavou prosbou aj na vás, mladí priatelia, otcovia a matky rodín. Slová „Ja nikdy nezabudnem na teba,“ musíme premeniť na naše skutky. Boh na našich starých rodičov nezabúda. Žiaľ, my na nich občas v zhone života zabúdame. Pápež František opakovane varoval pred „kultúrou vyraďovania“ – kultúrou,
ktorá odsúva na okraj tých, ktorí sa v očiach sveta stali „neužitočnými“. Svätý Otec Lev XIV. toto varovanie prevzal a pripomína nám ho aj dnes: seniori nepotrebujú len materiálne zabezpečenie či sociálne dávky. Potrebujú náš čas, našu prítomnosť a naše ucho, ktoré sa k nim priblíži, aby ich vypočulo.
Prosím vás, nenechávajte starých rodičov osamelých. Navštívte ich nielen dnes, ale pravidelne. Zdvihnite telefón. Posaďte sa k nim a pýtajte sa na ich minulosť. Keď mladá generácia s úctou načúva staršej, otvára sa jej pôsobeniu a starí rodičia sa tak stávajú živými nástrojmi, cez ktoré Boh odovzdáva mladým svoje prisľúbenia.
Drahí naši starí rodičia, chorí a osamelí seniori v našich domovoch i liečebných ústavoch, keď na vás doľahne pocit neužitočnosti, smútok za odídenými rovesníkmi
či úzkosť z choroby, započúvajte sa do Božieho prísľubu: „Ja nikdy nezabudnem
na teba“. Svätá Cirkev vás miluje, potrebuje vás a spolieha sa na vás.
Nech je vám oporou aj príklad svätej Terezky, ktorá svoj pozemský život prežívala s hlbokou dôverou v Boha a vo všetkom sa spoliehala na jeho nekonečnú lásku. Nech aj vaše dni, či sú naplnené radosťou, tichom, skúškami alebo bolesťou, osvecuje tá istá nádej, že Pán je vám neustále nablízku, sprevádza vás na každom kroku a vedie vás k plnosti života vo svojom kráľovstve.
Zo srdca vám ďakujem za každé jedno svedectvo viery, za každú prebdenú noc pri modlitbe svätého ruženca, za vašu trpezlivosť a lásku. V mene celej našej Trnavskej arcidiecézy vám vyprosujem od Nebeského Otca pevné zdravie, útechu
v bolestiach, pokoj v srdci a predovšetkým živú nádej na večný život. Nech vás spre-vádza mocný príhovor svätého Joachima a svätej Anny, Ježišových starých rodičov.
Na znak blízkosti, vďačnosti a duchovnej jednoty vám všetkým zo srdca udeľu-jem svoje otcovské a pastierske požehnanie v mene + Otca + i Syna + i Ducha Svätého.
X Ján Orosch, trnavský arcibiskup
- Návštevy: 38
Vysvetlenie ako bude prebiehať krst staršiemu dieťaťu - cca 8 rokov
Krst je veľmi pekná a dôležitá chvíľa. Boh ti pri ňom chce povedať: „Mám ťa rád, patríš ku mne a chcem byť stále s tebou.“
- Privítanie a otázky
Na začiatku ťa kňaz privíta a opýta sa, ako sa voláš a čo si želáš.
Ty odpovieš, že chceš prijať krst.
Kňaz sa môže opýtať aj tvojich rodičov a krstných rodičov, či ti chcú pomáhať poznávať Pána Ježiša, modliť sa a žiť ako kresťan.
- Znak kríža
Kňaz ti urobí na čele malý krížik. Potom ti môžu krížik urobiť aj rodičia a krstní rodičia.
Kríž je znamením Pána Ježiša. Znamená, že mu patríš a že ťa bude sprevádzať a chrániť.
- Počúvanie Božieho slova
Potom si vypočujeme čítanie zo Svätého písma.
Boh k nám cez Sväté písmo hovorí. Pripomína nám, že nás má rád a pozýva nás, aby sme žili dobre, pomáhali druhým a odpúšťali.
- Modlitba a pomazanie olejom
Kňaz sa bude modliť, aby ťa Boh chránil pred zlom a pomáhal ti robiť dobré rozhodnutia.
Potom ťa môže na hrudi pomazať posväteným olejom. Olej je znamením sily. Boh ti chce dať silu, aby si dokázal robiť dobro, aj keď to niekedy nebude jednoduché.
- Požehnanie vody
Kňaz sa pomodlí nad vodou, ktorou budeš pokrstený.
Voda umýva a dáva život. Krstná voda znamená, že Boh ti dáva nový život a odpúšťa ti hriechy.
- Zrieknutie sa zla a vyznanie viery
Kňaz sa ťa opýta, či sa zriekaš zla a hriechu. To znamená, či nechceš vedome robiť zlé veci.
Potom sa ťa opýta, či veríš v Boha Otca, v Pána Ježiša a v Ducha Svätého.
Na otázky odpovieš: „Verím.“
Nemusíš rozumieť úplne všetkému. Dôležité je, že chceš Boha poznávať, dôverovať mu a učiť sa žiť podľa jeho slov.
- Samotný krst
Potom príde najdôležitejšia chvíľa.
Kňaz ti trikrát naleje na hlavu vodu a povie:
„Meno, ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“
V tej chvíli budeš pokrstený. Staneš sa Božím dieťaťom a členom veľkej rodiny Cirkvi.
- Pomazanie krizmou
Po krste ťa kňaz pomaže na temene hlavy voňavým olejom, ktorý sa volá krizma.
Toto pomazanie znamená, že ti Boh dáva svojho Ducha a zveruje ti krásnu úlohu: žiť ako Ježišov učeník a prinášať dobro ľuďom okolo seba.
- Biele rúcho
Dostaneš biele rúcho alebo bielu košieľku.
Biela farba znamená čistotu, radosť a nový život. Pripomína, že po krste patríš Kristovi a máš sa snažiť žiť s dobrým a čistým srdcom.
- Krstná svieca
Od veľkonočnej sviece sa zapáli tvoja krstná svieca.
Svetlo znamená Pána Ježiša. Ježiš chce byť svetlom na tvojej ceste, aby si vedel rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé.
Aj ty máš byť svetlom pre druhých: dobrým slovom, pomocou, úsmevom a odpustením.
- Modlitba Otče náš a požehnanie
Na záver sa všetci spoločne pomodlíme modlitbu Otče náš.
Kňaz potom požehná teba, tvojich rodičov, krstných rodičov a všetkých prítomných.
Krstom sa tvoja cesta s Bohom nekončí. Práve sa začína. Budeš sa ďalej učiť modliť, spoznávať Ježiša, chodiť na svätú omšu a pripravovať sa na prvé sväté prijímanie.
Nemusíš sa báť. Počas obradu ti kňaz vždy povie, čo máš urobiť a čo máš odpovedať.
Pri osobnej príprave je dobré nechať dieťa nacvičiť najmä odpovede „Chcem“, „Zriekam“ a „Verím“.
- Návštevy: 29
- V mene Otca i Syna † i Ducha Svätého.
Ľ. Amen.
K. Pán s vami.
Ľ. I s duchom tvojím.
Kňaz pozdraví prítomných takto alebo podobne:
Drahí bratia a sestry, aj keď naše srdcia napĺňa smútok, v nádeji stojíme pri rakve nášho zomrelého brata M. (našej zomrelej sestry M.).
V duchu kresťanskej lásky, ktorá nám káže pochovávať mŕtvych, preukazujeme úctu telu, ktoré bolo príbytkom nesmrteľnej duše.
Prišli sme sa s naším bratom (našou sestrou) rozlúčiť a jeho (jej) telo uložiť na dočasný odpočinok (do zeme, z ktorej bolo vzaté,) v nádeji na vzkriesenie.
Povzbudzujme sa slovami Písma:
Pán Ježiš hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ (Mt11, 28)
A môže pokropiť a incenzovať rakvu s telom zomrelého.
Modlime sa za zomrelých veriacich.
Speváci spolu s ľudom pokračujú:
Odpočinutie večné daj mu (jej, im), Pane,
a svetlo večné nech mu (jej, im) svieti.
Nasleduje spev žalmu s antifónou: Z HLBOČÍN VOLÁM K TEBE PANE
Z hlbočín volám k tebe, Pane, ó, Pane,
počuj môj hlas, z hlbočín volám k tebe, Pane.
ŽALM 130
- Z hlbočín volám k tebe, Pane,
ó, Pane, počuj môj hlas,
maj svoje uši nachýlené
na moje prosby hlasité.
Keby si, Pane, zachovával neprávosti v pamäti,
Pane, kto obstojí?
Už ma obkľúčili, smrteľné stony
úzkosti zahrobia, už ma obkľúčili.
- Lež u teba je odpustenie hriechov,
aby sa s úctou tebe slúžilo.
Ja dúfam v Pána,
dúfa duša moja v jeho slovo.
Vyčkáva duša moja Pána, väčšmi,
než dennicu strážcovia.
Už ma obkľúčili, smrteľné stony
úzkosti záhrobia, už ma obkľúčili.
- Väčšmi, než na dennicu strážcovia,
vyčkáva ľud Boží na Pána.
Lebo je pri Pánovi milosrdenstvo
a hojné vykúpenie u neho.
Odpočinutie večné daj mu (jej) Pane,
a svetlo večné nech mu (jej) svieti.
Už ma obkľúčili, smrteľné stony
úzkosti záhrobia, už ma obkľúčili.
MODLITBA
- Modlime sa.
Bože, všemohúci Otec,
veríme, že tvoj Syn umrel a vstal z mŕtvych;
pre toto tajomstvo ťa prosíme,
aby tvoj služobník M. (tvoja služobnica M.)
v ňom dosiahol (dosiahla) aj vzkriesenie.
Skrze Krista, nášho Pána.
Ľ. Amen.
Po tejto modlitbe sa môže pridať modlitba za smútiacich:
- Milosrdný Otče, Bože všetkej útechy,
ty nás miluješ láskou večnou,
ty meníš súmrak smrti na svitanie života;
prosíme ťa,
zhliadni na bolesť a plač svojich služobníkov.
(Buď nám útočiskom a silou
a pozdvihni nás z temnôt tohto smútku a bolesti
k svetlu a pokoju tvojej prítomnosti.)
A pretože tvoj Syn, náš Pán,
svojou smrťou zničil našu smrť
a svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život,
pomôž nám verne kráčať za ním,
aby sme sa po skončení smrteľného života
mohli stretnúť s našimi bratmi a sestrami tam,
kde sa nám zotrú z očí všetky slzy.
Skrze Krista, nášho Pána.
Ľ. Amen.
LITURGIA SLOVA
PRVÉ ČÍTANIE
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Filipanom
Bratia, naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista.
On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.
Počuli sme Božie slovo.
Verím, že môj Vykupiteľ žije, verím, že v posledný deň vstanem z prachu zeme.
Vstanem z mŕtych a uvidím Boha, svojho Spasiteľa.
Ja ho uvidím, uvidím ho na vlastné oči.
Vstanem z mŕtych a uvidím Boha, svojho Spasiteľa.
Hlboko v srdci mám túto svoju nádej.
Vstanem z mŕtych a uvidím Boha, svojho Spasiteľa.
SPEV PRED EVANJELIOM
Aleluja, aleluja, aleluja. –
Ja som vzkriesenie a život, hovorí Pán, kto verí vo mňa, nezomrie naveky.
V Pôstnom období:
Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy. –
Ja som vzkriesenie a život, hovorí Pán, kto verí vo mňa, nezomrie naveky.
Tu uvedený responzóriový žalm (Jób 1 9 ,1. 23 - 27a) a verš pred evanjeliom (Jn 11, 25a. 26) možno spievať aj pri výbere iných čítaní.
EVANJELIUM
† Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána
Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“
Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“
Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“
Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“
Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“
Počuli sme slovo Pánovo.
SPOLOČNÁ MODLITBA VERIACICH
Bratia a sestry, s dôverou vzývajme všemohúceho Boha za spásu živých i mŕtvych, veď on vzkriesil svojho Syna Ježiša Krista.
1. Bože, nášmu zomrelému bratovi M.
(našej zomrelej sestre M.)
si v krste otvoril bránu večného života;
dobrotivo mu (jej) udeľ
večné spoločenstvo so svätými.
2. Otče, náš zomrelý brat (naša zomrelá sestra) prijal(a)
telo Kristovo, chlieb večného života;
vzkries jeho (jej) telo v posledný deň na večnú slávu.
3. Pane, prosíme ťa za duše našich bratov a sestier,
príbuzných a dobrodincov;
daj im odmenu za dobro, ktoré nám preukázali.
4. Prosíme ťa za všetkých,
ktorí zomreli v nádeji na vzkriesenie;
prijmi ich do svojho svetla a ukáž im svoju tvár.
5. Prosíme ťa za nás všetkých,
ktorí sme sa tu zišli s vierou a láskou;
zhromaždi nás raz aj vo svojom kráľovstve.
Bože Otče, vypočuj naše pokorné prosby
za spásu duší našich bratov a sestier.
Odpusť im hriechy a daj im účasť na večnej spáse.
Skrze Krista, nášho Pána.
Ak je obrad bez omše:
Všemohúci Boh vzkriesil z mŕtvych Ježiša Krista a oživí aj naše smrteľné telá. Prosme ho za spásu nášho brata M. (našej sestry M.) a modlime sa, ako nás naučil náš Pán:
Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa meno tvoje,
príď kráľovstvo tvoje,
buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes
a odpusť nám naše viny,
ako i my odpúšťame svojim vinníkom,
a neuveď nás do pokušenia
ale zbav nás Zlého. Amen.
ZÁVEREČNÉ OBRADY
POSLEDNÉ ODPORÚČANIE
Kresťanským pohrebom preukazujeme mŕtvemu ľudskému telu príslušnú úctu.
Pritom s dôverou prosíme Boha, ktorému všetko žije,
aby pripojil dušu nášho brata M. (našej sestry M.) k svätým a vyvoleným
a aby jeho (jej) porušené telo, ktoré pochovávame, vzkriesil dokonalé a sväté.
Nech mu (jej) je Pán pri súde milosrdný.
Nech si zaslúži požívať večnú blaženosť v spoločenstve svätých a v sprievode večného Kráľa.
Modlime sa, aby Kristus, dobrý pastier, ktorý dal život za nás, zmieril nášho brata M. (našu sestru M.) s Otcom, zbavil ho (ju) všetkých trestov za hriechy a vzal ho (ju) do svojho náručia.
Svätí Boží, príďte na pomoc,
anjeli Pánovi, ponáhľajte sa v ústrety.
Vezmite túto dušu a zaveďte ju pred tvár Najvyššieho.
Nech ťa príjme Kristus, ktorý ťa povolal
a nech ťa anjeli vovedú do lona Abrahámovho.
Vezmite túto dušu a zaveďte ju pred tvár Najvyššieho.
Odpočinutie večné daj mu (jej) Pane
a svetlo večné nech mu (jej) svieti.
A zaveďte ju pred tvár Najvyššieho.
ODPORÚČAJÚCA MODLITBA
Modlime sa.
Odporúčame ti. Pane, dušu tvojho služobníka M.
(tvojej služobnice M.)
ktorý(á) už opustil(a) tento svet.
Pre svoje láskavé milosrdenstvo odpusť mu (jej) viny,
ktorých sa dopustil(a) z ľudskej krehkosti.
O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána.
Ľ. Amen.
VYNÁŠANIE RAKVY Do raja večného
Do raja večného nech ťa sprevádzajú anjeli,
nech ťa tam príjmu mučeníci
a privedú do nebeskej vlasti.
Nech ťa privíta zbor anjelov,
aby si s Lazárom, kedysi chudobným,
mal život večný.
POŽEHNANIE HROBU
Modlime sa.
Bože, ty si od základov vybudoval zem,
stvoril nebesia a hviezdam určil presnú dráhu;
ty si vyslobodil človeka zo zajatia smrti
a dal si mu vo sviatosti krstu nový život;
ty si poslal nášho Pána Ježiša Krista,
aby zničil putá smrti;
ty si ho vzkriesil a dal si mu moc
prebudiť k životu všetkých, ktorí v neho verili.
Požehnaj † tento hrob,
aby v ňom tvoj služobník M.
(tvoja služobnica M.)
pokojne odpočíval(a) pod tvojou ochranou
a aby sa raz dočkal(a) slávneho vzkriesenia.
Skrze Krista, nášho Pána.
Ľ. Amen.
POCHOVANIE TELA
Všemohúci Boh povolal z tohto sveta k sebe nášho brata M.
(našu sestru M.).
Jeho (jej) telo ukladáme do hrobu,
aby sa vrátilo do zeme, z ktorej bolo vzaté.
Kristus, ktorý vstal z mŕtvych,
pretvorí raz naše smrteľné telo,
aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.
Preto odporúčame nášho brata M.
(našu sestru M.) Pánovi,
aby ho (ju) vzal do svojho pokoja
a aby jeho (jej) telo vzkriesil,
keď príde deň posledný.
Nasleduje antifóna Ja som vzkriesenie a život, počas ktorej kňaz pokropí rakvu nad hrobom požehnanou vodou, prípadne ju aj incenzuje. Antifónu možno podľa potreby opakovať.
Potom nasleduje modlitba.
Ja som Vzkriesenie a Život,
kto verí vo mňa,
žiť bude aj keď zomrie.
A nik nezomrie naveky,
kto žije a verí vo mňa.
MODLITBA
Bože, ty si náš život a naše vzkriesenie,
ty sa neodvraciaš od nikoho, kto ťa prosí;
vyslyš nás, hriešnych,
keď sa utiekame k tebe vo svojom zármutku;
prosíme ťa,
uveď svojho služobníka M.
(svoju služobnicu M.)
zbaveného (zbavenú) večnej smrti,
do radosti nebeského raja medzi svojich svätých.
Skrze Krista, nášho Pána.
Ľ. Amen.
PROSBA K PANNE MÁRII
A teraz sa obráťme s prosbou za nášho brata M. (našu sestru M.) k Panne Márii:
Potom sa pridá táto modlitba:
- Rozpomeň sa, Mária, Matka bolestná,
ako si stála pod krížom žalostná,
keď na ňom Syn Boží a tvoj za našu spásu umieral.
Pre bolesti, ktoré si tam prežívala,
láskavo oroduj za nášho brata M. (našu sestru M.)
pred trónom milosrdenstva.
Ľ. Amen.
ZÁVEREČNÉ POŽEHNANIE
Odpočinutie večné daj mu (jej), Pane.
Ľ. A svetlo večné nech mu (jej) svieti.
Nech odpočíva † v pokoji.
Ľ. Amen.
Aj duše všetkých zomrelých veriacich pre Božie milosrdenstvo nech odpočívajú v pokoji.
Ľ. Amen.
PREPUSTENIE A POŽEHNANIE
Potom celebrant, ak to uzná za vhodné, rozpustí zhromaždenie požehnaním prítomných.
Pán s vami.
Ľ. I s duchom tvojím.
Nech vás žehná a poteší Boh, ktorý vo svojej nevýslovnej dobrote stvoril človeka a zmŕtvychvstaním svojho milovaného Syna dal veriacim nádej na vzkriesenie.
Ľ. Amen.
Nech nám, žijúcim tu na zemi, odpustí hriechy a všetkých zomrelých nech prijme do vlasti svetla a pokoja.
Ľ. Amen.
Nech vás všetkých privedie do večnej radosti s Kristom, o ktorom pevne veríme, že víťazne vstal z mŕtvych.
Ľ. Amen.
A požehnanie všemohúceho Boha Otca i Syna † i Ducha Svätého nech zostúpi na vás a zostane vždy s vami.
Ľ. Amen.
Choďte v mene Božom.
Ľ. Bohu vďaka.
- Návštevy: 41
Oznamujeme, že sviatosť manželstva chcú prijať
Radoslav Štefanech
narodený 26.12.2001
bývajúci Ul 8. apríla 210/11 v Starej Turej
a
Soňa Kvietková
narodená 26.12.2001
bývajúca v Dolnom Kubíne.
Snúbenci sa ohlasujú od 21.8 - 13.09.2026
Akékoľvek cirkevnoprávne prekážky prosíme ohlásiť na farskom úrade.
- Návštevy: 47
3. hodina: Kam smerujem?
Téma: Životný smer, ciele a rozhodnutia
Hlavná otázka: Kam vlastne smeruje môj život?
Biblický text: Flp 3,13–14
Cieľ hodiny: Pomôcť žiakom uvedomiť si, že život nie je iba sled udalostí. Každé rozhodnutie nás niekam vedie a človek si postupne vytvára smer svojho života.
1. Úvod – Kam by si išiel? (5 min)
Na tabuľu napíš:
Máš pred sebou cestu, ale nevieš, kam vedie. Vybral by si sa po nej?
Krátka diskusia:
-
Je dôležitejšie vedieť kam idem, alebo ako rýchlo idem?
-
Môže človek veľa robiť, ale pritom nevedieť, kam smeruje?
- Keď sme nemali GPS, ako sa cestovalo? Ak by prestalo fungovať, ako by ste cestovali. (opýtať sa na cestu, kontrola čo nejaký čas či idem správne, či ma neoklamali, či nechodím v kruhoch, komu som uveril, najťažší hriech v púšti)
-
Čo dnes najviac ovplyvňuje smer života mladého človeka?
Potom polož otázku:
Keby bol tvoj život cesta, vieš dnes povedať, kam smeruješ?
Nie je potrebné, aby žiaci odpovedali nahlas.
2. Aktivita – Môj kompas (10 min)
Žiaci si nakreslia jednoduchý kompas so štyrmi smermi.
Do jednotlivých smerov napíšu:
SEVER – čo chcem dosiahnuť
Čo by som raz chcel v živote dokázať?
JUH – čo ma môže stiahnuť dole
Čo ma môže od môjho smeru odviesť?
VÝCHOD – kto mi pomáha
Ktorí ľudia mi pomáhajú rásť?
ZÁPAD – čo musím opustiť
Čoho by som sa možno mal vzdať, aby som sa posunul ďalej? (hlúpi Jano v rozprávke opustil dom)
Zdôrazni:
Nemusíte písať nič, čo nechcete zdieľať. Je to váš osobný kompas.
3. Diskusia – Čo rozhoduje o našom smere? (8 min)
Na tabuľu napíš:
ROZHODNUTIA – ĽUDIA – TÚŽBY – HODNOTY – NÁHODA
Pýtaj sa:
-
Čo z toho podľa vás najviac určuje život človeka?
-
Môže jedno malé rozhodnutie zmeniť veľkú časť života? (malé rozhodnutie môže byť dobré alebo zlé)
-
Ak sa človek raz rozhodne zle, znamená to, že je jeho cesta pokazená?
-
Je možné zmeniť smer?
Dôležitá myšlienka:
Smer života nevytvára jedno veľké rozhodnutie. Často ho vytvárajú stovky malých rozhodnutí.
Napríklad:
Ak sa každý deň rozhodnem učiť 20 minút hrať na gitare, po roku to niečo znamená.
Ak každý deň niekoho ponižujem, postupne sa zo mňa stáva určitý človek.
Ak sa učím odpúšťať, pomáhať alebo byť zodpovedný, aj to mení smer môjho života.
4. Malý experiment – O 10 rokov (7 min)
Povedz žiakom:
Zavrite na chvíľu oči a predstavte si, že je rok 2036.
Potom postupne polož otázky:
-
Koľko máte rokov?
-
Kde bývate?
-
Čo robíte?
-
Akých ľudí máte okolo seba?
-
Čomu venujete svoj čas?
-
Čo je pre vás dôležité?
-
Akým človekom ste sa stali?
Potom si každý napíše jednu vetu:
O desať rokov by som chcel byť človekom, ktorý…
Nie čo má, ale kým je. BYŤ vs. MAŤ
Napríklad:
„…je spoľahlivý.“
„…má dobrú rodinu.“
„…dokáže pomôcť druhým.“
„…robí prácu, ktorá má zmysel.“
5. Biblický text (5 min)
Prečítaj:
„Zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k cieľu.“
(porov. Flp 3,13–14)
Vysvetlenie:
Pavol prirovnáva život k behu.
Bežec potrebuje vedieť, kde je cieľ.
Ak cieľ nemá, môže síce behať veľmi rýchlo, ale nevie, kam sa dostane.
Podobne je to s človekom.
Môžeme študovať, pracovať, zarábať peniaze, cestovať, zabávať sa…
Ale zostáva otázka:
K čomu má môj život smerovať?
6. Boh a môj smer (5 min)
Na tabuľu napíš dve možnosti:
„Bože, požehnaj to, čo som si naplánoval.“
a
„Bože, ukáž mi, kam mám ísť.“
Spýtaj sa:
Aký je medzi týmito dvoma modlitbami rozdiel?
V kresťanstve nejde iba o to, aby Boh pomáhal uskutočňovať naše plány.
Ide aj o otázku:
Čo so svojím životom môžem urobiť dobré?
Povolanie nie je iba otázka:
„Čo budem robiť?“
ale aj:
„Pre koho bude môj život dobrý?“
7. Aktivita – Tri ciele (5 min)
Každý si napíše tri veci:
Chcem MAŤ:
jednu vec, ktorú by som chcel v živote mať.
Chcem DOSIAHNUŤ:
niečo, čo by som chcel dokázať.
Chcem BYŤ:
akým človekom sa chcem stať.
Potom otázka:
Ktorá z týchto troch vecí je najdôležitejšia?
MAŤ – DOSIAHNUŤ – BYŤ
Pointa:
To, čo máme, môžeme stratiť.
To, čo dosiahneme, môže časom prestať byť dôležité. (prvý bicykel z ktorého som vyrástol)
Ale to, kým sa stávame, zostáva podstatou nášho života.
Záver hodiny
Na tabuľu veľkým:
NEJDE IBA O TO, KAM PRÍDEM.
IDE AJ O TO, KÝM SA CESTOU STANEM.
Záverečná otázka pre každého:
Ak budem žiť presne tak ako dnes, kam ma to o päť rokov privedie?
A posledná krátka myšlienka:
Každý deň robíme malé rozhodnutia.
A práve z nich sa postupne skladá smer celého nášho života.
Zápis do zošita
Kam smerujem?
Život človeka má smer. Tento smer vytvárajú naše túžby, hodnoty a každodenné rozhodnutia. Dôležité nie je iba to, čo v živote získame alebo dosiahneme, ale predovšetkým to, akými ľuďmi sa staneme.
Flp 3,14:
„Bežím k cieľu.“
Na túto hodinu by veľmi prirodzene nadviazala 4. hodina: „Čo je pre mňa naozaj dôležité? – moje hodnoty“, kde by sme mohli spraviť aj zaujímavú hru s výberom medzi peniazmi, úspechom, rodinou, slobodou, vierou, zdravím, priateľstvom a časom.
Mladý človek rieši otázky „Kam smerujem? Kto som? Čo chcem dosiahnuť?“ a ako symbol ročníka používa cestu – človek sa počas života mení, stretáva druhých a hľadá zmysel svojho života.
2. vyučovacia hodina
Kto som? – Moja identita
Čas: 45 minút
Hlavná otázka: „Kto som, keď odložím všetky nálepky, ktoré o mne hovoria druhí?“
Táto téma veľmi presne nadväzuje na dokument. Kurikulum hovorí, že ústredným bodom životnej cesty mladého človeka je hľadanie seba samého, vlastnej identity a zmyslu vlastného života.
1. Aktivita – Kto som? (5 min)
Na tabuľu veľkým napíš:
KTO SOM?
Povedz:
„Predstav si, že stretneš človeka, ktorý ťa vôbec nepozná. Máš mu povedať päť vecí, ktoré hovoria, kto si.“
Žiaci si zapíšu 5 odpovedí.
Napríklad:
-
meno,
-
vek,
-
študent,
-
Slovák,
-
športovec,
-
dcéra/syn,
-
veriaci,
-
kamarát,
-
hudobník…
Potom príde dôležitá otázka:
„Ale čo z toho som naozaj JA?“
2. Čo všetko tvorí moju identitu? (8 min)
Na tabuľu nakresli kruh a do stredu:
JA
Okolo neho:
rodina – telo – schopnosti – vzťahy – názory – viera – skúsenosti – hodnoty – sny – rozhodnutia
Polož otázku:
„Ktoré z týchto vecí som si vybral a ktoré som dostal?“
Vznikne veľmi dobrý rozdiel:
DOSTAL SOM
rodinu, telo, miesto narodenia, časť schopností...
VYTVÁRAM
vzťahy, postoje, hodnoty, rozhodnutia, spôsob života...
Pointa:
Identita je čiastočne dar a čiastočne úloha.
3. Experiment s nálepkami (10 min)
Na tabuľu píš slová, ktorými spoločnosť často hodnotí človeka:
pekný – škaredý – múdry – hlúpy – bohatý – chudobný – úspešný – lúzer – populárny – divný
Potom otázka:
„Keby vám ľudia desať rokov opakovali jednu z týchto nálepiek, ovplyvnilo by to, ako vidíte sami seba?“
Odtiaľ sa dá prejsť k sociálnym sieťam:
„Koľko našej identity dnes závisí od toho, ako nás vidia ostatní?“
A ešte ostrejšie:
Som tým, čo si o mne myslia druhí?
To býva veľmi dobrý moment hodiny.
4. Biblický pohľad – človek ako Boží obraz (8 min)
Prečítaj Gn 1,27:
„A stvoril Boh človeka na svoj obraz.“
Otázka:
„Čo sa zmení, ak hodnota človeka nezávisí od jeho výzoru, výkonu, známok, peňazí alebo popularity?“
Potom vysvetli:
Kresťanská odpoveď na otázku „Kto som?“ začína ešte skôr než našimi schopnosťami:
Som človek. Som osoba. Som chcený. Som stvorený na Boží obraz.
Preto hodnota človeka nie je niečo, čo si musí zaslúžiť výkonom.
5. Aktivita – Ja dnes / Ja o desať rokov (8 min)
Žiaci si rozdelia papier na dve časti:
| JA DNES | JA O 10 ROKOV |
|---|---|
| Aký som? | Akým človekom by som chcel byť? |
| Čo je pre mňa dôležité? | Čo by som chcel, aby bolo pre mňa dôležité? |
| Čo potrebujem zmeniť? | Čo by som nechcel nikdy stratiť? |
Potom jedna otázka:
„Čo z toho závisí odo mňa?“
Tým sa prirodzene dostaneš k téme zodpovednosti za vlastný život.
6. Záver – tri úrovne identity (6 min)
Na tabuľu:
ČO MÁM → ČO ROBÍM → KTO SOM
A vysvetli:
Môžeme mať tendenciu definovať sa tým:
čo máme – mobil, peniaze, oblečenie, úspech,
alebo tým,
čo robíme – škola, šport, práca, záľuby.
Ale najhlbšia otázka znie:
KTO SOM?
Zápis do zošita:
Moja identita
Identita odpovedá na otázku „Kto som?“
Ovplyvňuje ju moja rodina, telo, schopnosti, vzťahy, skúsenosti, hodnoty, viera a moje vlastné rozhodnutia.
Nie všetko vo svojom živote si vyberám, ale môžem rozhodovať o tom, akým človekom sa stanem.
Kresťanstvo vidí základ dôstojnosti človeka v tom, že človek je stvorený na Boží obraz.
Tieto dve hodiny by som pre prvákov postavil ako jeden celok:
1. hodina: Kam idem?
2. hodina: Kto vlastne ide?
A tretia potom môže úplne prirodzene pokračovať témou „Čo chcem dosiahnuť? – zmysel a ciele môjho života“.
To kopíruje tri otázky, ktoré samotné kurikulum kladie stredoškolákovi:
- Kam smerujem?
- Kto som?
- Čo chcem dosiahnuť?
Tu je 3. hodina, nadviazaná na prvé dve: Človek na ceste → Kto som? → Kam smerujem?
1. vyučovacia hodina
Čo budeme hľadať na náboženstve? – Človek na ceste
Čas: 45 minút
Hlavná myšlienka: Môj život je cesta. Nie je dôležité iba to, kde práve som, ale aj kam idem.
Cieľ hodiny: Žiak si uvedomí, že život človeka je proces hľadania, rozhodovania a dozrievania. Dokáže pomenovať niektoré otázky, ktoré si človek kladie o sebe, svojom živote, vzťahoch a Bohu. Hodina zároveň vytvorí atmosféru, v ktorej sa náboženstvo nebude vnímať iba ako „učenie sa faktov“, ale ako priestor na otázky a premýšľanie.
To presne zodpovedá kurikulu, ktoré opisuje cestu ako obraz ľudskej existencie a zdôrazňuje hľadanie seba, vlastnej identity a zmyslu života.
1. Úvodná aktivita – Keby bol môj život cesta… (5 min)
Na tabuľu napíš:
Keby bol môj život teraz cestou, aká by bola?
Ponúkni napríklad možnosti:
diaľnica – lesná cesta – križovatka – slepá ulica – horský chodník – rozostavaná cesta – cesta bez mapy – pokojná cesta
Žiaci si jednu vyberú. Nemusia vysvetľovať prečo, ale kto chce, môže.
Potom polož jednoduchú otázku:
„Prečo sa vôbec život často prirovnáva k ceste?“
Nechaj ich chvíľu hovoriť.
2. Človek na ceste (8 min)
Na tabuľu nakresli jednoduchú cestu:
ODKIAĽ → KDE SOM → KAM IDEM
Rozhovor môžeš viesť otázkami:
-
Odkiaľ pochádzam?
-
Čo ma doteraz najviac formovalo?
-
Kto kráča so mnou?
-
Kto ma ovplyvňuje?
-
Kam chcem dôjsť?
-
Môžem sa v živote vybrať zlým smerom?
-
Ako spoznám, že idem správne?
Potom pridaj jednu dôležitú vetu:
Človek nie je iba niekto, kto žije. Človek vie, že žije, a pýta sa, čo jeho život znamená.
3. Aktivita – Otázky, ktoré nosíme v sebe (10 min)
Rozdaj malé papieriky.
Úloha:
„Napíš jednu otázku, na ktorú by si počas života chcel poznať odpoveď.“
Anonymne ich zozbieraj a niekoľko prečítaj.
Typicky sa objavia otázky ako:
-
Čo budem robiť?
-
Budem šťastný?
-
Nájdem človeka, s ktorým zostanem?
-
Existuje Boh?
-
Prečo existuje utrpenie?
-
Čo je po smrti?
-
Prečo som tu?
-
Čo má v živote zmysel?
Tu môžeš povedať:
„A toto bude vlastne náboženstvo tento rok. Nebudeme sa iba učiť odpovede. Budeme sa učiť klásť dobré otázky.“
To dobre zapadá do kurikula, ktoré uvádza „človek – jeho otázky a hľadanie odpovedí“ a „odkrývanie zmyslu života“.
4. Krátky biblický moment – Ježiš ako cesta (7 min)
Môžeš použiť:
Jn 14,6:
„Ja som cesta, pravda a život.“
Polož otázku:
„Je zaujímavé, že Ježiš nepovedal iba: Ja vám ukážem cestu. Povedal: Ja som cesta. Čo tým podľa vás myslel?“
Nejde o to, aby dali „správnu katechizmovú odpoveď“. Skôr ich nechaj premýšľať.
Potom stručne:
Kresťanstvo tvrdí, že zmysel života nenachádzame iba v nejakej filozofii alebo súbore pravidiel, ale vo vzťahu s osobou – Ježišom Kristom.
5. Čo budeme tento rok hľadať? (10 min)
Na tabuľu postupne napíš:
JA – DRUHÍ – BOH
A pod to otázky:
JA
Kto som?
Čo zo mňa robí človeka?
Akým človekom sa chcem stať?
DRUHÍ
Ako vytváram vzťahy?
Ako komunikujem?
Čo znamená láska a zodpovednosť?
BOH
Existuje Boh?
Môže ku mne hovoriť?
Ako človek odpovedá Bohu?
Tým žiakom vlastne ukážeš mapu celého roka.
6. Záver – jedna veta (5 min)
Každý dokončí vetu:
„Na konci tohto školského roka by som chcel lepšie rozumieť…“
Môžu odpovedať nahlas alebo anonymne.
Zápis do zošita:
Človek na ceste
Život človeka je cesta hľadania, rozhodovania a vzťahov.
Človek si kladie otázky:
Kto som? Odkiaľ prichádzam? Kam smerujem? Aký má môj život zmysel?
Kresťanská viera ponúka odpoveď, že človek svoju cestu a zmysel života naplno objavuje vo vzťahu k Bohu, druhým ľuďom a sebe samému.
- Návštevy: 18
PASTIERSKY LIST
k Národnému pochodu za život 2026
na nedeľu 13. septembra 2026
Drahí bratia a sestry,
vojnové konflikty nás naliehavo upriamujú zamyslieť sa, aká je hodnota ľudského života. Oveľa intenzívnejšie si uvedomujeme, aké je nezmyselné, keď kvôli mocenským ambíciám jednotlivcov zomierajú vojaci či civilisti.
Plačúce matky, ovdovelé manželky, ubolené sestry a osirelé deti sú desivým následkom vojen, v ktorých sú v konečnom dôsledku všetci porazení a najväčšie utrpenie znášajú tí najzraniteľnejší. „Hnev a zúrivosť – to obidvoje je odporné, len hriešny človek sa ich pevne drží,“ čítame v Knihe Sirachovho syna.
Na vnútorné súvislosti medzi vonkajšou a skrytou agresivitou človeka výstižne poukázala svätá Matka Tereza z Kalkaty, keď pred bezmála päťdesiatimi rokmi preberala Nobelovu cenu za mier. Pred zatíchnutou sálou plnou vplyvných osôb neváhala pokojne predniesť silné slová pravdy o živote: „V tejto dobe je najväčším ničiteľom mieru potrat, pretože je to otvorená vojna, bezprostredné zabitie zo strany samotnej matky. Ak matka môže zabiť vlastné dieťa, čo iné môžeme čakať, ako že aj ja môžem zabiť teba a ty mňa? Nie je nijaký rozdiel medzi potratom a tým, že sa budeme navzájom zabíjať...“
V tomto duchu nám Matúšovo evanjelium (Mt 18, 21 – 35) stavia pred oči odstrašujúci príklad nemilosrdného sluhu, ktorý ako dlžník zakúsil blahosklonnosť svojho pána a odpustenie dlhu, a predsa zostal krutý voči vlastným dlžníkom. Vo svojej najvnútornejšej logike to nastavuje zrkadlo všetkým, ktorí žijú, ale iným to nedoprajú. „Sme tu,“ zdôraznila v spomínanom príhovore Matka Tereza, „pretože nás naši rodičia chceli. Chceme a tiež milujeme naše deti. Ale čo tie milióny zabitých potratom?“
Slová o „miliónoch“ v nás možno evokujú rozšírenú informáciu, že na Slovensku počet potratov klesá. Samozrejme, každé zachránené dieťa je skvelá, jedinečná správa. Ale deti nie sú štatistika a stále platí, že každé jedno jediné dieťa je ako plnohodnotná bytosť hodné ochrany od samotného počatia. K tomu má smerovať konkrétne konanie v kontakte s matkami v kríze; k tomu má smerovať aj legislatíva, aby chránila život od počatia po prirodzenú smrť.
V duchu evanjeliovej výzvy „zatiahnuť na hlbinu“ (Lk 5, 4) a mať na pamäti vlastnú hriešnosť si, samozrejme, uvedomujeme aj širšie súvislosti. Za mnohými tragickými rozhodnutiami podstúpiť potrat sa skrýva strach či obavy – a to uprostred bezradnosti, osamelosti či tlaku partnera. Cirkev nechce ženy v takomto rozpoložení odsudzovať, chce ich sprevádzať a pomáhať im. Vo vedomí, aké krásne je materstvo a aká dôležitá je zodpovedná odvaha k otcovstvu, podporujeme a ponúkame najrôznejšie centrá pomoci každému, kto sa ocitne na osobnej morálnej križovatke. A súčasne si uvedomujeme potrebu chrániť život aj po narodení vrátane matiek, ktoré niekedy zo strany zamestnávateľov nemajú vytvorené dôstojné podmienky na výchovu svojich detí.
Preto sme my biskupi radi prevzali záštitu nad Národným pochodom za život, na ktorý všetkých pozývame v nedeľu 20. septembra do Bratislavy. Je dôležité prísť vo veľkej osobnej vnútornej slobode, v rámci ktorej spoločne vyjadríme úctu k ľudskému životu a jeho Stvoriteľovi. Úctu k materstvu osobnému, pokojnému, empatickému a chránenému pred komerčnými záujmami.
Úctu k manželstvu, ku ktorému netreba dodávať, že „muža a ženy“, lebo akékoľvek ďalšie vzťahové experimenty už nemôžu byť manželstvom. Úctu k rodičovstvu s garantovaným právom vychovávať deti podľa Božieho a prirodzeného zákona. Ježiš neraz, na viacerých miestach evanjelia, prízvukuje, že postoj lásky voči blížnemu nemožno improvizovať. Postoj lásky nemôže byť len občasný a čiastkový.
Keď náš Pán žiada odpúšťať „sedemdesiatsedem ráz“, a to každého jedného z nás bez výnimky, vyhlasuje lásku za univerzálny postoj. Univerzálny v čase i priestore voči všetkým bez výnimky. A preto z lásky k tým najviac bezbranným chceme spolu vykročiť: ako pútnici a spolupútnici, ktorým záleží na každom človeku.
Žehnajú vám katolícki biskupi Slovenska.
V Bratislave 3. septembra 2026
- Návštevy: 23
„Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej.“
(1 Sol 4,13)
Drahí bratia a sestry,
dnes stojíme pred tajomstvom smrti, ktorá prišla náhle a nečakane. Pri takomto odchode zostáva v človeku veľa otázok: Prečo sa to stalo? Prečo práve teraz? Prečo takýmto spôsobom?
Na mnohé z týchto otázok odpoveď nemáme.
Svätý Pavol nám však dnes nehovorí, aby sme neboli smutní. Hovorí niečo iné: „Nezarmucujte sa ako tí, čo nemajú nádej.“
Aj veriaci človek plače. Aj veriaci cíti bolesť a prázdnotu. Veď aj Ježiš plakal pri hrobe svojho priateľa Lazára.
Náš smútok však nie je bez nádeje.
Naša nádej stojí na Kristovi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. Preto veríme, že smrť nemá posledné slovo.
Život nášho zosnulého sa skončil náhle. My sme tým boli prekvapení. Boh však nie.
To, čo zostalo nevyslovené, Boh pozná. Pozná celý jeho život, jeho dobro, slabosti, zápasy i túžby.
A preto ho dnes neodovzdávame prázdnote. Odovzdávame ho do Božích rúk.
Tam, kam už nedosiahnu naše ruky, dosiahne Božie milosrdenstvo.
Drahá smútiaca rodina, dnešná bolesť je veľká. No Pavlove slová nám pripomínajú, že ani táto bolesť nie je posledným slovom.
Posledné slovo patrí Bohu.
A preto sa dnes modlíme:
Pane, prijmi svojho služobníka.
Daj mu večný pokoj a nám silu niesť jeho odchod.
Posilni našu nádej, lásku aj vieru. Amen
„Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej.“
(1 Sol 4,13)
Drahí bratia a sestry,
sú chvíle, keď človek márne hľadá slová. A dnešná chvíľa je jednou z nich.
Keď smrť prichádza po dlhom živote alebo po chorobe, človek sa na ňu môže aspoň trochu pripraviť. Ale keď príde nečakane, v jedinom okamihu, pri tragickom nešťastí, zostávame otrasení. Ešte pred chvíľou tu človek bol, mal svoje plány, svoje povinnosti, svojich blízkych. A zrazu prišla správa, ktorú nikto nechcel počuť.
V takejto chvíli sa vynára veľa otázok:
Prečo sa to stalo?
Prečo práve on?
Prečo takto?
Prečo tak skoro?
A musíme si priznať, že na mnohé z týchto otázok dnes odpoveď nemáme.
Viera nám nesľubuje, že pochopíme všetko, čo sa v našom živote stane. Boh nám nevysvetľuje každú tragédiu. Ale dáva nám niečo iné. Dáva nám nádej.
A práve o nej dnes hovorí svätý Pavol:
„Nezarmucujte sa ako ostatní, čo nemajú nádej.“
Pavol nehovorí: Neplačte.
Nehovorí: Nebuďte smutní.
Nehovorí: Veriaci človek nesmie cítiť bolesť.
Aj Ježiš plakal pri hrobe svojho priateľa Lazára.
Smútok patrí k láske. Plačeme preto, lebo nám na človeku záležalo. Bolí nás prázdne miesto, ktoré po ňom zostáva. Bolí nás všetko, čo už nestihneme povedať, všetko, čo sme ešte chceli spolu prežiť.
Kresťan teda smúti. Ale nesmúti bez nádeje.
Naša nádej nestojí na tom, že poznáme odpoveď na otázku, prečo sa táto tragédia stala. Naša nádej stojí na Kristovi.
Stojí na tom, že Ježiš Kristus zomrel a vstal z mŕtvych.
A preto posledným slovom nad ľudským životom nie je smrť.
Posledným slovom nie je nehoda.
Nie je ním tragédia.
Nie je ním ani hrob.
Posledné slovo patrí Bohu.
Keď sa nám dnes zdá, že život nášho zosnulého bol náhle a násilne prerušený, z pohľadu viery veríme, že nebol vymazaný. Jeho život je teraz vložený do Božích rúk.
My sme ho mohli sprevádzať iba po určitú hranicu. Za tú hranicu už nemôžeme ísť.
Ale Boh môže.
Tam, kam už nedosiahnu naše ruky, dosiahne Božia ruka.
Tam, kam už nedosiahne náš hlas, dosiahne Božie milosrdenstvo.
A možno práve toto potrebujeme dnes počuť najviac: človek môže zomrieť náhle, ale nikdy nezomiera mimo Božieho pohľadu.
My sme boli touto smrťou prekvapení.
Boh nie.
My sme možno nestihli povedať posledné slovo, rozlúčiť sa, poďakovať, poprosiť o odpustenie alebo povedať: mám ťa rád.
Ale Boh pozná aj všetko to, čo zostalo nevyslovené.
Pozná celý život človeka — jeho dobro i slabosti, jeho zápasy, jeho lásku, jeho túžby, jeho pády i chvíle, keď sa znovu postavil.
A preto dnes nášho zosnulého neodovzdávame prázdnote.
Odovzdávame ho Bohu.
Bohu, ktorý je spravodlivý, ale predovšetkým milosrdný.
Drahá smútiaca rodina, vaše srdce dnes možno ešte nedokáže prijať všetko, čo sa stalo. A ani nemusí.
V najbližších dňoch možno príde ticho, prázdnota, spomienky. Niekedy aj otázky, na ktoré nebude odpoveď.
Vtedy si pripomeňte Pavlove slová:
„Nezarmucujte sa ako tí, čo nemajú nádej.“
Nie preto, že by vaša bolesť bola malá.
Ale preto, že Božia láska je väčšia ako smrť.
Dnes teda stojíme pri rakve človeka, ktorého život sa skončil spôsobom, ktorý si nikto z nás nevedel predstaviť.
A predsa sa modlíme.
Pretože veríme, že smrť nie je koniec príbehu.
Raz príde chvíľa, keď Boh zotrie každú slzu z očí. Raz pochopíme aj to, čo dnes pochopiť nevieme.
Dovtedy nám zostáva viera, nádej a láska.
A zostáva nám modlitba:
Pane, prijmi svojho služobníka.
To, čo my už nemôžeme napraviť, dokonči svojím milosrdenstvom.
To, čo zostalo nevyslovené, Ty poznáš.
A nám, ktorí zostávame, daj silu niesť túto bolesť.
A daj nám nádej, že naše dnešné zbohom nie je posledným slovom.
Pretože v Kristovi veríme, že raz sa naše cesty opäť stretnú.
- Návštevy: 7
Strana 5 z 5